[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Basinfirefest 2013
Alpha Tiger (Ger), Hardcore Superstar (Swe), Within Temptation (Nz), Rising Dream (Cro), Coal Chamber (Usa), Olympic (Cz), Aligátor (Cz), Soilwork (Swe), Dark Tranquillity (Swe), Graveworm (Ita), Emergency Gate (Ger), Van Canto (Ger), Hand Grenade, Airfare, Modesty & Pride, Doga, Miloš DODO Doležal, V.Čok & Bypass, Wohnout, Absolut Deafers, Turbo, Carpatia Castle, Doctor P.P, Desmod (SK), The Streetfighters, Rust2Dust (SK), Five O´clockTea, Krucipüsk, Vypsaná Fixa, Artur, Visací Zámek, Walda Gang, Dymytry, Prague Conspiracy, Henych 666, Mentálně narušená moucha, Veřejná Bezpečnost, The Chancers, Houba, The Spankers, Straight Shadow Area, Checkpoint, Magma Hotel, Werglův Pjos, Inseminační Stanice, Hlahol, The Snuff, Root, Atari Terror, Bratrstvo Luny, Kern, Dark Gamballe, Cocotte Minute, Znouzectnost, Locomotive, Pub Animals, Fast Food Orchestra, Dilated, Malignant Tumour, Venefica
27.–30.6.2013, Spálené Poříčí (CZ)

Takže máme za sebou jedenásty ročník festivalu Basinfirefest a tak je na čase zrekapitulovať, čo sa za tie tri (prípadne štyri) festivalové dni odohralo, udialo a podobne. Tento ročník nastala u mňa oproti minulému menšia zmena a to taká, že tentoraz som necestoval na festival sám, ale pridali sa ku mne ešte súputníci a tak bolo aj počas cesty veselšie. Tento ročník sme sa vybrali na festival už v predstihu, aby sme si trochu oddýchli po dlhej ceste v tábore, nabrali síl na budúce prebdené noci a trochu sa aj poflákali po mestečku, kde sú fajn hospody. Po postavení stanov a preskúmaní okolia sme sa vybrali pozrieť do areálu, kde už bol v plnom prúde „večírek pro nedočkavé“. Hrali tam nejaké kapely, ani som nepostrehol ich mená, keďže sme ešte nemali program, ale už z počutia sme vedeli, že hlavným ťahákom tejto párty mal byť kráľ pornofolku Záviš a tak sme si na toto vystúpenie počkali. No a oplatilo sa, tento chlap vyzerajúci ako bezdomovec predviedol fakt úžasnú show a hudobnícku zručnosť, odhliadnuc od tých textov, ktoré sa hemžili rôznymi vulgárnosťami, ale to predsa k jeho tvorbe neodmysliteľne patrí. Ale fakt sa celý pivný stan dobre bavil a spieval si s ním známe odrhovačky. Neskôr sa na pódiu predstavili ešte nejaké punkové kapely, ale to už bol čas dopiť a pobrať sa do tábora.

Piatok

Piatok bol prvým oficiálnym dňom festivalu, ale podľa toho ako vyzeral kemp, ktorý zíval prázdnotou to ani nevyzeralo že sa nejaký festival bude konať, na rozdiel od minulého ročníka, ale okolo obeda sa začal plniť a k bránam areálu začali prúdiť fanúšikovia na prvé kapely dňa. Musím sa priznať, že na festivaloch sa mi vždy dobre spí doobeda a tak občas zmeškám kapely hrajúce v tých časoch ale tentoraz som sa premohol a šiel sa pozrieť na zahájenie festivalu, no nestálo to za tú námahu, keďže ani nehrali pre mňa zaujímavé kapely, tak sme sa znovu vybrali smerom do mestečka na obed a pivko a vrátili sme sa až na vystúpenie známej kapely Dark Gamballe, túto kapelu som videl už tak veľa krát, že ma už nemali čím prekvapiť, vždy zahrajú svoj vyrovnaný set a tak tomu bolo aj dnes, ich fanúšikovia mohli byť spokojný. Ja osbne som sa tešil na kapelu Malignant Tumour, no ale po pozretí si pár skladieb som usúdil, že páni sa riadne odklonili od svojej pôvodnej tvorby a tento ich dnešný štýl sa mi moc nepozdáva, takže som si pozrel ešte pár skladieb a šiel ďalej. Najbližšia kapela ktorú som premiérovo chcel vidieť práve tu bola banda Venefica z Olomouca, lebo sa mi dostali do uší správy, že oni hrajú celkom príjemnú muziku, síce nie v mojom štýle, ale tak vypočujem si všeličo. A musím napísať, že ma príjemne prekvapili, fajn hudobníci, dobré skladby, taký príjemný Rock metalový nárez, ani som si neuvedomil, ako rýchlo ich vystúpenie prešlo. Bol čas prejsť sa na hlavné pódium, kde mali hrať legendárny Olympic, no ako som si uvedomil, pre mňa už táto kapela dávno stratila to čaro a počúvam ju len sporadicky, keď sa objaví niekde v televízii, alebo na festivale a tak tomu bolo aj dnes, pozrel som si pár skladieb, pohmkal si, páni sa fakt dobre bavili a s nimi aj naplnené publikum všetkých vekových kategórii, ja som stál v takom sektore, kde mali fanúšikovia vekový priemer cez 60 rokov a všetci na plné hrdlo spievali skladbu za skladbou, krásny to pohľad. Mňa ale ťahalo ma malé pódium, kde mala hrať kapela mojej punkovej mladosti Znouzecnost, ktorých som kedysi mal veľmi rád aj ja ich nekompromisné názory na svet s ktorými som sa svojho času stotožňoval a ich tvorba bola vcelku netradičná. Musím sa priznať, že chalani sa ani za tých čo ja viem 25 rokov čo ich poznám nezmenili, stále majú plno energie. Dokonca som si aj po tých rokoch spomenul aj na texty klasických hitov kapely, samozrejme najviac zabodovala skladba „Horí“ na ktorú majú fanúšikovia aj špeciálnu choreografiu. Parádny koncert, neľutujem že som si to tam v tom teple odskákal. Konečne bol čas aj na poriadny metal a tak na hlavnom pódiu zahájila svoj set talianska banda Graveworm zo svojim melodickým Death metalom. Chalani sa fakt snažili a zato si zaslúžili od verných fanúšikov potlesk, no takúto kapelu by som si skôr pozrel znovu v klube ,ale aj tak som bol spokojný z ich výkonom. Znovu presun na menšie pódium, kde hrali práve nemecký Emergency Gate, ale ich melodický metalcore miešaný z Death metalom ma veľmi nezaujal, ale pozrel som si pár skladieb, kým sa na hlavnom pódiu nazvučí druhá kapela. Tou bola tiež kapela z Nemecka Alpha Tiger, ktorých som si samozrejme chcel pozrieť len tak pre srandu, keďže takéto štýly sú mi cudzie, ale aspoň viem o čo sa jedná. No musím napísať, že to holo asi najväčšie sklamanie večera, chalani sa síce ako tak snažili spolupracovať s publikom a pobehovali po scéne hore dole v ich glamoých oblečkoch, ale celé ich vystúpenie zabil neskutočne zlý a po tichu hrajúci zvuk, ja som sa dostal skoro pred pódium a len občas som započul nejaké gitary, bola to škoda, mohlo to byť dobré vystúpenie a preto som po pár skladbách šiel radšej na pivo a oddýchnuť si pred večernými hviezdami. Bez pochyby tou najväčšou hviezdou boli Holandský Within Temptation, na ktorých som sa po nejakom čase veľmi tešil, lebo ich zaradujem medzi moje obľúbené kapely všetkých čias a musím napísať, že som sa dočkal. Kapela si doviezla svoje tradičné pódium z aktuálneho tour, kde nechýbali rampy, projekcia či rôzne svetelné a pyro efekty. Začiatok bol tradične sprevádzaný demofilmom, počas ktorého sa hudobníci naskladali na scénu a všetko mohlo začať. Kapela na úvod zahrala nové skladby z aktuálnych albumov, ktoré ja nazývam gothic pop, lebo je to o niečom inom ako ich staré veci a oveľa viac sa tam vtierajú trendové vplyvy súčasnej hudby. Moja naj z tých nových je samozrejme „Faster“. Konečne som ich počul z poriadnym zvukom aj Sharon si dala záležať a nepreháňala to zo svojimi výškami a tak to bolo príjemné na počúvanie aj na pohľad. Po nových veciach prišlo aj na staré overené skladby ako „Stand my ground“, moja obľúbená „Our salemn hour“, či „Ice Queen“, ale centrum koncertu tvorili predsalen tie popíky z posledných albumov. Nakoniec prišlo aj na klasické prídavky ako „Angels“, „Iron“ a „Mother Earth“ a bol koniec tejto veľkolepej show. Odchádzal som úplne spokojný. A odchádzal som veľmi roýchlo lebo na malom pódiu práve začínala hrať moja obľúbená banda Visací zámek, ktorých som si jednoducho nemohol nechať ujsť. No jasne, ako vždy mali plné publikum, pogovalo, sa, spievalo, fandilo, ako ináč, že, tak som sa aj ja pridal a zahulákal si staré dobré fláky s nimi. K ich vystúpeniam nieje čo písať, sú stálica punkovej scény a tak to aj ostane. Výborne som sa znovu zabavil. A nastal čas pozrieť si poslednú kapelu večera, zároveň jednu z mojich obľúbených, Švédov Dark Tranquility. Na nich som sa tešil, iked som mal obavy že čo budú hrať, keďže ich nový album ma trochu sklamal a tak som bol zvedavý ako to znie naživo. Táto kapela je jedna energetická bomba, ich melodický Death metal je na svetovej úrovni a tak tomu bolo aj dnes. Nechýbala ani videoprojekcia, kde bežali okrem klipov aj bizarné obrazce k témam. Setlist zložili naozaj geniálne, presne ako by som ho zostavoval ja, mohutný úvod z „Terminus“, nasledovaný „Zero distance“ a potom prišlo aj na novinky až do momentu keď zas spustili lavínu svojich hitov „Lost to apathy“ a „Miserys crown“, nasledovali znovu novinky a zrazu známe intro a čo moje uši nepočujú „Iridiuuuuuuuuuuuum“, neskutočné, po prvý krát som túto skladbu videl naživo, parádny pocit. Potom som si zaspieval baladu „Thereln“ a pomali sa blížil monumentálny záver sprevádzaný skladbami „Final resistance“ a „The fatalist“ a bol úplný záver. Ako vždy som si koncert užil naplno, táto kapely to ani inač nevie podať, stopercentná spokojnosť, už sa teším na ich jesenné turné. A prišla noc a ide sa na posledné pivo a spať.

Sobota

Sobotné ráno sa znovu dlho spalo, keďže nebolo také hnusné teplo ako pred rokom a znovu tradičná cesta do „festivalového“ mestečka za domácimi dobrotami a skvelým pivom, keďže ten festivalový Budvar mi skrátka nejde na chuť, ale čo už keď sa všade tlačia (MOR má tento rok veľké + za skvelý Radegast). Ako sme tak s priateľmi zhodonotili piatkový program, tak nás zaujímali len večerné kapely, takže sa náš pobyt v mestečku predlžil až do poobedňajších hodín a pri prechádzaní cez areál sme ešte zachytili z diaľky vystúpenie Henycha 666 a pár Torrovských skladieb si pospevujúc do kroku smer kemp. Ešte som započul nejaký pokus o revival kapelu, ale už len ta speváčka ma odradila od krokov k podiu, takže najbližšia kapela čo ma čakala bol skvelý Aleš brichta band, ktorého odkedy nieje v Arakaine mám čím ďalej tým radšej ako jeho predchádzajúcu kapelu. Naposledy som ho videl pri spomienkovom turné k starému Arakainu a bol to neskutočný zážitok, tak som sa tešil na jeho originál skladby z tejto kapely. A musím znovu napísať, že som bol príjemne prekvapený, mám síce doma nejaké staršie nahrávky ABB, ale tieto nové veci boli výborné. Presne takto som si predstavoval kapelu kde tento človek bude spievať, tvrdé gitary, skvelý hudobníci, do toho samozrejme nenapodobiteľný Alešov spev, tam už sranda končí, celý koncert som stál z otvorenou hubou. Samozrejme zazneli aj nejaké Arakainovky, bez ktorých by to nešlo a pri „Vlajkách“ mi už totálne vyschlo v krku. Parádny koncert, povedal by som že si nezaslúžili hrať na B pódiu, ale čo už, bola skvelá atmosféra ajtak. Čakanie na ďalšie kapely sme si krátili ako inač, pivkom a flákaním sa hore dole po areáli, pozrel som si pár skladieb legendy Turbo, ale to bolo pre ortodoxných rockerov kam už nepatrím a tiež mi stačilo pár skladieb od rockerov Hardcore superstar zo Švédska, ale tiež boli poznačený zlým zvukom, čo sa nedalo dlhšie počúvať. Pretty mainds na hlavnom stage som bez váhania vymenil za malé pódium, kde mala hrať vraj nádej českého Gothic rocku Bratrstvo Luny, čo bol zaujímavý názov a tak som si to šiel vypočuť a dobre som urobil. Kapela hrala klasický Gothic rock, veľmi príjemná kapela, české texty, ponurá atmosféra. Túto kapelu by som si ešte niekde pozrel, dúfam, že budem mať možnosť. Už na záver ich koncertu som nedočkavo stepoval a očakával kapelu môjho srdca a tak nastal čas prejsť na hlavný stage za nemeckou rakataka bandou Van canto, na ktorých som sa veľmi tešil. Dočkal som sa, postupne nastúpili na scénu, pozdravili sa s fanúšilmi, samozrejme že ja som mal oči len pre Ingu, ktorá rozdával úsmevy na všetky strany a ž nastalo ticho a prišla „If die in battle“ a začala sa veľký show. Kapela hmkala na plné gule, speváci sa predháňali kto dá svoj part najlepšie, drobné doťahovačky medzi členmi, nasledoval „Wishmaster“, samozrejme ešte aj ľudia okolo mňa si spievali „Hamster and dentist“ čo je klasika po uverejnení titulkov na YT. Kaperla dávala jeden hit za druhým a publikum bolo vo vytržení, lebo známe hity si zaspievať bez tvrdého podmazu majú málokedy možnosť. Publikom sa pridalo v refréne ku skladbe „To sing a metal song“ a o spievanie refrénu pri „Rebellion“ ani nehovorím. Samozrejme nechýbali ani skladby z aktuálneho a pripravovaného albumu na ktorý sa teším, a hlavne na to ich prvé oficiálne tour na jeseň, kde nesmiem chýbať. Aký by to bol koncert VC bez „The Bards song“ či Fear of the dark“ čo spieval skoro každý čo bol prítomný. Ešte prišlo aj na „Primo Victoria“ a na záverečné medley „The mission / masters of puppets“. Presne toto som očakával, to som dostal a tak som šiel úplne spokojný z ich koncertu. Originálny, a skvelý, to sú Van canto. To sa večer s mojimi obľúbenými kapelami ešte nekončil, nasledovala banda, o ktorej ľudia moc nevedia, ale ak sa spomenú mená ako Pestilence, Asphix, či Bolt Thrower, každý spozornie. Bude to tým že hlavným pojítkom je „záchodový“ spevák Martin van Drunen, ktorého hlasový prejav spoznám aj medzi 1000 kapelami podobného žánru. Teraz sem prichádza zo svojou kapelou Hail of bullets, ktorá hrá nekompromisný Death metal starej školy. A samozrejme bolo čo počúvať, chalani a ich ťažké riffy uskutočnili nálet na naše sluchové ciele a bubenícke bombardovanie mi rozbúchalo srdce radosťou že ich znova vidím na pódiu. Svoj set zložili z výberu najlepších skladieb ich kariéry, pridali aj niečo nové. Je pravda, že mieste publikum bolo trochu odmerané, ale verný fanúšikovia sa točili v kotly a fandili. Čiže všetko ako má pri takomto koncerte byť. Podľa mňa vyrovnaný koncert. Nastal čas zas na zmenu scény, na B stage sa práve na svoj polnočný koncert pripravovala legendárna Black banda Root, ktorých som nejaký čas ignoroval, lebo sa na koncertoch správali ako hviezdy a fanúšikom nikdy nezahrali to čo po čom túžili počuť, ale tak vidieť to treba. Na moje prekvapenie, asi predo mnou stála úplne iná, vymenená kapela Root, chalani komunikovali s publikom, Big Boss sa usmieval na všetky strany, bol dokonca nečakane vtipný a pomedzi skladby zabával nielen kapelu, ale aj fanúšikov vtipnými poznámkami. A čo sa týka hudby, na výbornú, hrali asi fakt najlepšie ich skladby, konečne upustili od šablóny, trápiť všetkých novými nezáživnými skladbami na úvod, aby si na staré fláky počkali hodinu, teraz to striedali, staré – nové a fanúšikovia sa dobre bavili aj ja po dlhom čase, nesmeli chýbať ani „čísla“ ani „cinter, či „oh satane“ čo fanúšikovia ocenili kotlom a skandovaním. Ich vystúpenie ma vážne príjemne prekvapilo, a zapovedalo, tu zlú skúsenosť posledných rokov, Root sú nazad. Ešte som si odbehol pozrieť na Holanďanov Sinister, ale tých som už videl toľkokrát, že tak v polovici koncertu ma už začali nudiť a tak som si odbehol znovu na malé pódium, kde hrala nejaká Gotická kapela menom Carpathia castle a tá ma v celku zaujala ako hromo bleskujúci Sinister. Chalani a slečna dávali taký klasický poctivý Gothic, občas mi to pripomenulo ranný Theatre of Tragedy, to len na okraj. Ani neviem ako som vydržal celý set, to bolo tou gotickou atmosférou, čo človeka pohltí do svojich drápov ani nevie ako. A bol koniec sobotňajšieho programu.

Nedeľa

Po sobote nabitej silnými kapelami mi nedeľný program pripadal prázdny a len veľmi ťažko som hľadal kapelu, na ktorú by som sa šiel pozrieť, viem známe mená českej scény tam boli, ale mňa tie kapely nebavia, a tak mi nezostalo nič iné len polovicu dňa preflákať s priateľmi po areáli a mestečku na pive. Ako také lákadlo, čo sme si chceli pozrieť vyzeral Arakain, ale po vypočutí si pár skladieb, sme tam šli umrieť nudou. Bu´d to bolo zlým výberom skladieb, alebo zlým zvukom, ktorý bol podobne ako AT slabý a nevýrazný, ako keby hrali celý čas unplugged. Nemalo to vystúpenie žiadnu energiu ani pri rýchlejších skladbách, ktorých bolo ajtak málo, samé balady a uspávanky, na toto som u Arakainu nie zvyknutý. Prítomné slečny si síce pospevovali ale ich chlapi sa skrátka nudili ako ja. No nič zas bol čas na pivko a priateľov, ktorý mi doporučili pozrieť si český Slipknot nazvaný Dymytry, tak som sa vybral pozrieť, čo je to za materiál. Po príchode k scéne som fakt mal pocit, že som prišiel na koncert škôlkarskej kapely Slipknot kinder band v maskách votrelcov a inej vesmírnej hávede, ale po chvíľke počúvania a hlavne z reakcií publika, ktoré ich doslova žralo som sa aj ja nechal uniesť ich hudbou a show. Celkom zaujímavá kapela a musím sa priznať v konečnom dôsledku sa mi ich vystúpenie aj páčilo. Ešte som mal v pláne pozrieť si kapelu Coal Chamber z Ameriky, ale usporiadateľ na rýchlo zmenil hracie časy a tak sme tú kapelu bohapusto prepásli popíjaním pri stanoch a tešili sa na nich na večer, a pritom oni si spokojne odbili svoj set poobede za svetla, to ma fakt naštvalo, úplne stačilo niekde napísať zmenu programu, takto o túto kapelu prišlo stovky fanúšikov, ktorý slepo verili programu, ktorý sa až doteraz dodržiaval na minúty presne. Toto sa ale nerobí, hlavne u takejto hviezdy. Čo už, stalo sa. Po tomto zistení sme mali sto chutí ísť domov, lebo pre nás vlastne bez CCH festival skončil, ale predsa len sme vydržali ešte na večerný Soilwork zo Švédska, ktorý brávúrne mieša klasický Death metal s modernými štýlmi ako je Metalcore a elektronika. Ich vystúpenie, čiastočne kompenzovalo to sklamanie dňa, túto kapelu mám v celku rád, vždy si ju niekde vymáknem a pozriem, tak aj dnes dali vyrovnaný set, i keď už poznačený úbytkom fanúšikov z festivalu, tí skalný si zahulákali Death metalové vypaľovačky ako „Spectrum of eternity“ alebo „Late of kill...“, ale ich nová tvorba je už menej dravá, mňa osobne potešili takou „Long live to Misanthrope“ či corovou „Stabbing the drama“. Aspoň jedna kapela večera, čo ma vážne potešila, inač by som nedeľu ani ako festivalový deň nehodnotil, to je môj osobný názor. Ešte pri odchode do kempu som si pozrel pár skladieb Thrasherov Exumer z Nemecka, ale to už nieje moja šálka kávy, pred 20 rokmi by som si ich rád pozrel, ale dnes mi to pripadalo ako kapela do počtu, sú desiatky mojich obľúbených kapiel tohto žánru, ale toto som dokázal počúvať len štvrť hodinku a stačilo. Ale to už padal na mňa únava a predstava 400 km cesty domov ma hnala smerom do kempu nabrať sily na cestu domov.

A je tu záver môjho reportu z jedenásteho ročníku festivalu Basinfirefest. Obrovské pozitívum tohto ročníku bolo počasie, ktoré bolo príjemné, presne také aké má byť na letných festivaloch, areál som už hodnotil minulý rok, nič sa nezmenilo, výborné rozmiestnenie, všetkého dostatok, pozitívne hodnotím pivné stany, v ktorých sa človek cítil príjemne, oddýchol si a aj spôsob vydávania piva je na svetovej úrovni. Horšie je to už s tým hlavným pivným sponzorom, perunužiaľ, Budvar nie je najlepšie pivo, nepoznám nikoho v mojom okolí, ktorý má na neho dobré slovo a tak to len v tichosti prejdem. Kemp ako vždy na výbornú, dostakol miesta na lúke, dostatok TOI zariadení aj pivný stan v kempe je fajn nápad. Čo sa týka programu a kapiel, tak tento ročník na minulý rok kedy som bol prvýkrát a uchvátený rozhodne dopadol slabšie ,ale to je vec každého, ja by som dal 50% som si užil k mojej spokojnosti. Tiež porovnaním minulého ročníka sa zhoršil zvuk na pódiách, niektoré kapely to doslova poškodilo, čo je veľmi na škodu. Ešte že moje kapely som si užil s dobrým zvukom, tie ostatné nech si hodnotia ich fanúšikovia, ktorý tam boli. To by bolo asi tak všetko k tomu. Prajem organizátorom šťastnú ruku vo výbere kapiel na budúci ročník, možno sa tu znovu za rok uvidíme...

[ Darkoldus ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]