[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]

Kamelot, ReVamp
22.11.2013, Majestic Music Club - Bratislava (SK)

Tretí novembrový týždeň priniesol do Bratislavy skutočne slušnú plejádu ťažkým kovom okovaných zoskupení.
Dvojica ReVamp a KAMELOT sľubovala nevšedný zážitok. Kým prvá z nich sa predstavila nášmu publiku premiérovo, tá druhá si odbila už svoju reprízu opätovne s iným vokalistom v pozícii leadra.

Holandské kombo ReVamp, s ústrednou postavou Floor Jansen (ex-AFTER FOREVER, NIGHTWISH), majestátnou valkyrou okolo, ktorej sa točilo všetko dianie, predstavilo svoj horúci, druhý album Wild Card. Floor ukázala všetky možné polohy...svojho hlasu; od jemne baladických, plných emócii, až po expresívne ukričané hraničiace s growlingom. Keď práve nespievala, venovala sa intenzívnemu headbingu, ktorý mohol slúžiť ako vzor i nejednému mužskému kolegovi.
Kapela nepodávala žiadne veľké spartakiádne pohybové výkony, zato vlasy neprestajne lietali vzduchom. Zvukovo, trochu zbytočne na úkor melodických nástrojov, trčali bicie v popredí.
Kompozície, hoc i dobre zahrané, pôsobili na prvé vypočutie nesúrodo. Ako keby autor chcel mať v danej skladbe všetko naraz; zmes desiatok riffov, i rôznych vzájomne nesúvisiacich vokálnych liniek a polôh. Tých skutočných pesničiek bolo poskromne, vo mne osobne najviac zarezonoval ayreonovská balada Sweet Curse.

KAMELOT boli od nástupu úplne iná pohybová a zvuková liga. Bohatá a suverénna choreografia (zmeny outfitu doprovodnej vokalistky) a navyše skvelý setlist. Široký priestor sa ušiel ako novinkám, tak aj osvedčeným koncertným hitom z Khanovej éry.
Tento krát bola eliminovaná účasť živého doprovodného mužského speváckeho prvku. Ženské vokály si takmer kompletne vzala na starosť Alissa White-Gluz z THE AGONIST. Aj keď jej jemne afektovaný prejav v čistých pasážach ma mierne iritoval (viac mi tam sedela Elis z AMARANTHE), growlin, rovnako ako na albume, bol v jej podaní bezchybný. O zvyšok sa postaral všade prítomný halfplayback.
Tommy Karevik sa dokonale aklimatizoval, a ako plnohodnotný člen ťahá kapelu tým správnym smerom nahor. Neodpustím si však poznámku na margo podobnosti s predchádzajúcim leadrom Roy Khanom, ktorá je stále viac než zjavná, či už v pohyboch, vystupovaní, ale i v polohe spevu.
Všestranný Tommy spieval až podozrivo čisto a intonačné presne, príjemne komunikoval s obecenstvom a nemal problém ani s filmovaním.
KAMELOT poňali svoje vystúpenie ako jednu obrovskú spoločnú párty. Nebránili sa osobnej interakcii s publikom, hlavne pri momentoch keď bolo vyzvané k spevu (Forever), čo oceňujem a považujem za veľmi sympatické gesto.
Prekvapivo dorazil i čerstvý otecko, maestro čiernobielych klapiek, Oliver, ktorý na tému Pirátov z Karibiku predviedol úroveň rýchlych prstov.
Na živo vyznievajú KAMELOT viac symfonicky ako na nahrávkach a klávesové plochy, v porovnaní napríklad s gitarami, hrajú prím.
Prídavkovú časť zahájil „ocopánkovaný“ Sean Tibbetts svojim neškodným basovým vstupom.
Členovia i napriek zvýšenej pódiovej aktivite neprejavovali navonok žiadne známky únavy.
The Haunting bol veľmi podarený, emočne silný duet Tommyho a Floor.
Grand finále March of Mephisto keď plošina vyviezla Tomyho do takmer dvoj metrovej výšky som vážne nečakal. Party, o ktoré sa na nahrávke postaral Shagrath (DIMMU BORGIR) vzala na svoje hlasivky útla Alissa, ktorá sa zmenila v pravú kožou a železom okovanú dračicu!
Záverečné outro Continuum urobilo definitívnu bodku za skvelým vystúpením.

Playlist:
Torn, Ghost Opera, The Great Pandemonium, Veritas, Center of the Universe, Soul Society, Song for Jolee, Rule the World, Drum Solo, When the Lights are Down, Sacrimony (Angel of Afterlife), The Human Stain, My Confession, EdenEcho, Keyboard Solo, Forever
The Haunting (Somewhere in Time) (with Floor Jansen),Karma, March of Mephisto, Continuum

[ Jeremy ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 ]