[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 ]

Galadriel, Ramchat
19.3.2014, Collosseum - Košice (SK)

Nie že by som rumunský vývozný metalový artikel NEGURĂ BUNGET počúval nejako často, ale hudba je to rozhodne zaujímavá a hodnotná, takže košický koncert, ktorý mal otvoriť ich aktuálne európske turné, som uznal za návštevy hodnú akciu. Asi aj zo zvedavosti, ako sa naživo popasujú s tými kvantami folklórnych pasáží a nástrojov, ktoré súčasť ich atmosférického black a pagan metalu tvoria už roky. A spoločníkmi na turné sú bratislavskí GALADRIEL. Od tých som naposledy počul tuším desať rokov starý a podľa mňa nedocenený album „World Under World“, dnes už tento žáner veľmi nepočúvam, ale kedysi sa mi tvorba Dodovej družiny celkom páčila a vôbec, na melodických veciach nevidím nič zlého. Tretími do partie mali byť veľmi blackmetaloví a veľmi slovanskí RAMCHAT, od tých som do koncertu nepočul ani tón, ale pomyslel som si – Hirax predsa len nejaký hudobník je, prvé tri albumy Lunatic Gods bavia dodnes (iné jeho záležitosti sú celkom mimo mňa), nemusí to byť nanič.

Akcia dopadla o dosť inak než bolo v pláne. Na stredu slušná účasť, nakoniec možno aj sto kusov v podniku, to bolo fajn. Už menej fajn bolo, že o siedmej boli v klube iba GALADRIEL, zvyšok playlistu lámal krky ktovie kde. Ešte Rumuni dajme tomu, nie je to za rohom, cesty netuším aké, bol som tam dávno, ešte v časoch, keď celá krajina na noc vypínala elektriku. Na druhej strane sú NEGURĂ BUNGET skúsený spolok, takže možno nevychytali časovú rezervu, no nič, veď prídu hádam zavčasu. Horšie bolo, že kdesi vytuhli Martinčania, ktorí mali akciu otvoriť. Zlé pre GALADRIEL, na ktorých sa tešilo viacero ľudí, niektorí to museli stíhať po práci, počítali s tým, že Bratislavčania začnú o štvrť na deväť, a potom asi boli nepríjemne prekvapení.

Chvíľu po siedmej teda vyšli na pódium Dodo, Soňa, Tomax a ostatní, dokopy päť ľudí plus klávesy a efekty z noťasu alebo čoho. Nečakal som nič strhujúceho, ale ani trapas či nudu, proste ako píšem vyššie, som trochu inde. Nakoniec pekný koncert dobrej kapely, v danom žánri na Slovensku podľa mňa špičky. Po devätnástich rokoch hrania a siedmich albumoch pochopiteľné. Základ setu tvoril materiál z novinky „The 7th Queen Enthroned“, pred skoro poldruha rokom vydanej u Gothoom. Štýlovo temný, na melódiách a náladách budujúci metal s kontrastom skoro blackmetalovo brešúceho a syčiaceho basáka Doda a melodickým Soniným spevom. GALADRIEL nehrajú nejakú strhujúcu originalitu, počuť u nich veľa Fínska, ešte viac Grécka – šéf ansámblu má Rotting Christ rád a v jeho vlastnej tvorbe sa to odráža – a nejeden gitarový riff bol aj tak trochu poctou praotcom doom/death metalu z Halifaxu. Ale hudba chytľavá, dobrý zvuk a potešiteľný ohlas publika. Sympatické bolo, že sa venovali tiež staršej tvorbe – „Bleeding Heart’s Poetry“ z „World...“, dokonca načreli až k debutovému albumu – „Sad Leaves Of The Dying Rose“, ak sa nemýlim. Vydarené vystúpenie, mohli hrať aj dlhšie, ak by, pravda, mali krištáľovú guľu.

Niekedy počas ich setu dorazili RAMCHAT, čo znamenalo, že minimálne dve tretiny koncertu by mali byť v suchu. Čo k nim – nuž, fanúšikovia im skandovali pekne – „Ram-chat-Ram-chat“, aj ich Hirax pochválil, že vedia to správne vysloviť, že nie „rem-čet“ ani inak po anglicky. Aspoň že viem, božstvo s týmto názvom som nenašiel nikde, dokonca ani v praindoeurópskej mytológii. Hudobne – je mi ľúto, ale podľa toho, čo som naživo videl a počul, malo toto k Hiraxovej predošlej metalovej tvorbe kvalitatívne dosť ďaleko. A k black metalu, zvlášť pohanskému, takisto. Pripadalo mi to ako na jednom riffe budované skladby v duchu starého jednoduchého death metalu v jednom a tom istom „six feet under“ tempe. Prevažne growlový vokál, občas striedaný škrekom. K tomu slovanská tematika, ktorá je stále in. Nechce sa mi rozoberať, koľko z nej malo základ v slovanskej mytológii a koľko je autorova fantázia. Aj ťažko povedať, kde sa zhudobnený príbeh odohráva, nejaké vzájomné masakrovanie slovanských pohanov a križiakov je tak nejako záležitosťou hlavne polabskej a západobaltskej slovanskej oblasti, tu u nás bola v konflikte s kresťanstvom skôr časť kočovníckych prisťahovalcov, ktorí sa pod Karpatmi zjavili pár storočí po Slovanoch. Ale dajme tomu, však metal celkovo je o fantázii dosť. Zaujalo Hiraxove „gavaritě pa russki?“ vzhľadom na aktuálnu situáciu na východe mi to extra vkusné nepripadalo, ale možno som nepochopil vtip a celkovo je to jedno. Končili coverom „War Ensemble“ od Slayer. Poznáte tú skladbu, v origináli dosť svižná vec. Škoda, že v podaní RAMCHAT vyznela nezohrato a ťažkopádne. Celkovo – na prvý raz skupina mňa osobne nepresvedčila, nabudúce bude hádam lepšie.

Kedysi potom sme sa dozvedeli neradostnú zvesť – Rumunom kdesi uprostred Maďarska kľakla jedna aj druhá dodávka a už to akosi nevedeli zavčasu vyriešiť. Blbé. Dodávky celkovo, to je mor, ak má kapela dôjsť do Collossea. Už sme to v pár prípadoch, ktoré naštvali, zažili. Štvrť na desať – čo s načatým večerom? Ľudia síce chceli ešte raz GALADRIEL, ale už nebola nálada znovu sa štelovať na pódiu. Pochopiteľne. Každopádne ďakujeme Dodovi, NEGURĂ BUNGET sa sľúbili nabudúce, uvidíme.

[ Martin Lukáč ]

[ 1999 | 2000 | 2001 | 2002 | 2003 | 2004 | 2005 | 2006 | 2007 | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 ]