Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Absurd Humanism (Gore Pose) 3:24
2. No God No Devil 3:31
3. Genetic-rat-ion 3:24
4. Feces Of Nation 3:31
5. Delusion 4:14
6. To See The Sunlight Again 4:43
7. Bit Them Till They Bled 3:47
8. Blind Devotion 3:41
9. Impurity 2:35

Total: 33:10

Zostava:
Ivan Mráz - vokál
Martin Majer - gitara
Michal Molnár - bicie
Ján Jambrich - basa, sprievodné vokály (2, 4, 8)
Ján Čief - gitara
hosť:
Dono Jakubovie - didgeridoo (6)

Kontakt:
http://www.surgicaldissection.sk

Vydavateľ:
Nice To Eat You Records

Surgical Dissection si vydanie svojho druhého albumu skutočne „užili“, po rôznych trampotách vyšiel po vyše roku od nahratia a dokonca v „cudzine“, keďže takmer „v hodine dvanástej“ pomocnú ruku podal Vláďa Prokoš, akurát rozbiehajúci svoje vydavateľstvo Nice To Eat You Records. Vkus chrliča Fleshless je naklonený tomu, čo Banskobystričania produkujú, a vďaka tomu je slovenská scéna bohatšia o ďalší album od pomerne cieľavedomej extrémnej kapely. CD sa počúva rozhodne lepšie, ako sa naň píše recenzia, pretože v dnešnej dobe vymyslieť niečo objavné na tému kvalitne zahraného a slušne nahraného brutálneho death metalu je vážne fuška... Asi takto – na extrémnej deathmetalovej scéne sa niečo vyslovene objavné a zároveň poriadne od podlahy podarí tak jednej kapele zo sto, aj to len vtedy, ak sa „vydaril rok“. Dá sa povedať, že Surgical Dissection tiež elegantne obišli neistú pôdu snahy o odkrývanie nových obzorov a svoje úsilie nasmerovali smerom k stvoreniu deviatich flákot poctivého nadupaného brutálneho death metalu s občasnými odbočkami do oblastí klasického, nebordeloidného grindu. Skladby väčšinou dosť razantne uhúňajú v klepačkových a speedových tempách a sú počuteľne postavené na technických, ale zrozumiteľných a nezahuhlaných gitarách. Tým sa podarilo vyhnúť efektu v súčasnosti až prehnane obdivovaného „US brutal“ death metalu, kde sa zachrchlané gitary vydávajú za techniku a skladby s absenciou kompozície a zapamätateľných rifov za elitu death metalu. Proti gustu žiaden dišputát, ale nie každému to ide, a S.D. s ich energickými, rozoznateľnými a občas klasicky deathmetalovo melodickými gitarami mi v spolupráci s údernou rytmikou a často dosť ťahavým hlbokým revom pripadajú o dosť brutálnejší a hlavne metalovejší, ako x služobne mladších a „americkejších deathmetalistov“ bez ohľadu na to, že korene tvorby Bystričanov sú nepochybne u amerických brutálnych klasík okolo polovice minulej dekády. Niekedy sa aj bez podladenia na blato a chrchlania s kŕkaním podarí album, ktorý sa dá počúvať viackrát za deň a je na takej úrovni, že nie je problémom odpustiť mu istú konvenčnosť, pri ktorej viaceré zaujímavé momenty (teraz nemám na mysli didgeridoo, hoci...) objavíte až po viacerých posluchoch. Tak či onak po hudobnej stránke Surgical Dissection stále rastú, a ani po textovej stránke to s nimi nie je beznádejné, pokiaľ prežijete, že absolútne nerešpektujú dogmu o tom, ako brutal death musí zásadne byť gore : -) Ešte tu máme schopný zvuk z banskobystrického Absintu, slušný, na brutálny death skoro až „decentný“ obal, a pitva CD, ktoré možno nespôsobí na svetovej scéne poplach, ale doma bude iste niečím viac, ako lapačom prachu, sa môže skončiť.

(Martin)