Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Bloody Rape 1:06
2. Unholy Darkness 2:28
3. Warriors Of Blasphemy 0:55
4. Lucifer’
5. s Legion 3:39
6. Bloody Dusk Of Chaotic Utopia 3:02
7. Broken Faith 1:13
8. In Shadow Of Apocalypse 3:43
9. My Inside 3:32
10. Age Of Suffering 5:11
11. Damnation 3:19
12. Bringing Death 2:20
13. Sorrow 1:11

Total: 31:44

Zostava:
Pawel Dusza - sólová gitara
Dominik Augustyn - bicie
Marcin Deszcz - gitara
Marcyn Malcyń
ski - basgitara/spev

Kontakt:
http://www.deception.prv.pl

Vydavateľ:
Nice To Eat You Records

Vláďa Prokošů to so svojím labelom rozbehol vo veľmi sľubnom náhulovom štýle. Piatym edičným počinom vydavateľstva „je fajn jesť ťa“ je doteraz menej známa banda z Poľska. Podľa obalu (ktorý teda mohol byť aj výraznejší, ten spasiteľ na obale vyzerá ako kríženec medzi provokáciou a snahou nepobúriť „RKC-pozitív“ vrstvu pozemského obyvateľstva) a pekelnícko-protináboženskej lyriky som mohol očakávať aj niečo v štýle skvelých infernálnych black/thrash/speedových Poliakov Witchmaster, ale ich služobne o niečo mladší krajania svoje rúhanie zabalili do trochu odlišného metalového rúcha. Pri prvom posluchu sa mi zdalo „a dočerta, zase ďalší klon osvedčených/otrepaných Vader (vyberte si podľa gusta), v Poľsku je toho teraz ako maku, čudo že CD nevydáva Empire Records...“ Asi som v ten deň nemal tú správnu náladu, našťastie časom som sa prepracoval k ďalším posluchom. Pravda teda je, že ani Deception neobjavili nič nového, ale ich materiál na debutovom disku je fakt dosť silný a presvedčivý. Zatiaľ čo death metal Vader znesie prívlastok „brutal“ snáď tak na prvých dvoch albumoch, zvyšok tvorby je skôr len o rýchlosti (aj keď bravúrnej) a budovaní na slayerovskej a starej deathmetalovej škole, u Deception sa o brutalite dá hovoriť bez debaty. Nie o tej americkej, stavanej na duniacich krkolomných riffoch, náklepoch a vokálnej prasačine, skrátka o rúbanici, ktorú pri kvalitnom a invenčnom prevedení môžem aj od rána do večera, ale skôr o niečom, čo v posledných rokoch duní hlavne na brazílskom pobreží. Deception so svojím náklepovým, priamočiarym, agresívnym a temným, klasickou školou ovplyvneným death metalom skutočne znejú ako kolegovia Krisiun, Nephast, Abhorrence, snáď aj Rebaelliun, hoci tí v rýchlosti zachádzali skoro až do absurdnosti. Hudba Poliakov má podobnú temnú apokalyptickú náladu i frázovanie hlbokých, naručaných a ťahavých, prípadne odvrieskaných, no predsa len pomerne zrozumiteľných vokálov, podobné výrazné kopáky i prvky melodiky. Miernou odchýlkou od „estilo brasiliano“ je v hojnejšom využívaní stredných, energických pasáží a nevtieravej melodike, čerpajúcej hádam aj z odkazu Kreator „model eighties“. Typickými pre štýl sú zas kvílivé „old school“ sóla a pomerne čisté, nie príliš podladené znenie. Album je obohatený aj o inštrumentálku a pár intier, takže pri pomerne milosrdnom časovom rozsahu je čo počúvať. Ak máte radi kvalitný death metal, zvlášť v jeho „brutal and blasphemous“ podobe, tak radím Deception neignorovať.

(Martin)