Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Sexual Perversity By Autopsy 2:21
2. That�
3. s Me Gerontophily 1:38
4. Eating Dead Flesh Of A Grannycunt 3:02
5. Cry Of Defloration 3:28
6. Pedophilistic Execution 3:44
7. Animal Peace 3:36
8. Love, Peace And Excrements 3:39
9. Fuck Bizzare 2:22
10. Perverse Bakerman 3:12
11. Fatal Agression 3:02
12. Necrophagous Serial Killer 3:01
13. The Price Is Your Skin 2:56
14. The Millwaukee Monster 2:46
15.

Total: 38:54

Zostava:
T.J.Meathook - vokál
Jan - gitara, sprievodný vokál
Robert - gitara
René - basgitara
Flo - bicie

Kontakt:
http://www.gomorrha666.de.vu

Vydavateľ:
Nice To Eat You Records

Nemecká deathmetalová scéna je čo do počtu kapiel silná už odjakživa. Pokiaľ ide o kvalitu, tú, tak ako v mnohých iných prípadoch, možno hodnotiť úslovím „veľa povolaných, málo vyvolených“, keďže nie všetkým, ktorí sa na hranie death metalu vrhli, to ide od ruky. Nakoniec ani prvoligové nemecké spolky sa nemôžu chváliť tým, že by na scénu priniesli niečo špecificky svojského, skôr sa im darí narábať s vplyvmi „vývoj usmerňujúcich scén“ a tak tu máme „švédskych“ Fleshcrawl, „klasicky amerických“ Obscenity, „US brutal“ Despondancy, „Kanaďanov“ Impure atď. Spomínané spolky našťastie svojim vzorom hanbu nerobia a keď už nesršia originalitou v tom dobrom slova zmysle, darí sa im aspoň vyhýbať sa neželaným „nemeckým špecialitám“, akými sú kŕčovitosť, ťažkopádnosť a lacný efekt.

Podobným prípadom sú aj Gomorrha. Názov kapely mi nie je neznámy, ani sa mi nezdá, že by album s čudesným názvom „sexuálna zvrátenosť pitvou“ bol ich debutom, ale biografiu neovládam a z bookletu som sa nedozvedel nič viac, len to, že tri záverečné bonusovky boli nahraté v auguste 2003 (posledná je venovaná tragicky zosnulému Davidovi z Purulent) a ten podstatnejší kus albumu sa na pás dostal už v apríli 2002. Takže budeme pitvať to, čo máme. Obal teda nie je nič extra. Prosektor na pitevnom stole dychtivo zneužíva a zároveň požiera rozpáranú, mierne naporcovanú a podivne „znovupospájanú“ slečnu, v ľavačke zviera nôž, v pravačke slečninu odrezanú hlavu. Tá má v tvári vpísaný výraz nepríjemného prekvapenia. Štýl kresby pripomína časopisy ako Woloviny, Trnky-Brnky a podobnú humoristickú tlač, takže gore náplň Gomorrah extra vážna asi nebude. Texty v booklete nie sú, až na jeden, ale ich „duchaplnosť a odkaz“ sú jasné už z názvov skladieb. Perverznohlúpe sexuálne praktiky a delikty, trochu mučeníčka a vraždeníčka, holt jedna z viacerých typických tvárí toho, čo chce byť gore, brutal, death atď. Ešte tu máme hudbu. Bez ohľadu na textovú náplň nečakajte gore valcovačky v štýle Gut, CBT alebo Last Days OF Humanity, pretože tu máme ortodoxný death metal. Ako to už u Germánov býva, nič prevratného a vlastne ani extra svetoborného, ale na druhej strane v pohode počúvateľného, dobre zahraného a so schopným zvukom. Svižné, odsýpajúce tempá Gomorrha znesú aj prívlastok „brutal“, hoci skôr v tom európskom, priamočiarejšom, resp. čistejšie nazvučenom ponímaní. Čosi ako európsky prístup v spracovávaní klasických amerických vzorov. Veľmi silný je vplyv Cannibal Corpse, ale aj príklon k thrashmetalovej agresívnej energii Slayer. Rýchlosť a prehľadná kompozícia zas nedá nespomenúť si na Vader v ich najlepších časoch. Na dobrej úrovni sú aj vokály, väčšinou chrochtajúce v hĺbkach. Občas sa zvrieskne, niekedy sa chrlenie priblíži takmer až k prahu zrozumiteľnosti, a na druhej strane si na svoje prídu aj milovníci starého dobrého „yyyyyyyyyyy...“:- ) Vcelku dobrý album, do kolien vás nezhodí, ale ani neurazí. Originalita je merateľná hodnotami blízkymi nule, na druhej strane je to kus úprimne mysleného a poctivo odmakaného klasickejšieho brutálneho death metalu. Kto má rád C.C., Deranged alebo Houwitser, môže pokojne skúsiť aj Gomorrha.

(Martin)