Štýl: funereal doom music
Skladby:
1. O Solitude
2. Don't Mourn
3. Time
4. Envy Us
5. Curse The Morning Light
Total: 56:15
Zostava:
Frederic - bass
Rostas - vokal and keyboard
Nicolas - gitars and spoken word
Oscar - drums
Kontakt:
http://www.doom-metal.com/pantheist
Vydavateľ:
Firebox Records
|
Pantheist - O Solitude (2003)
Tak toto tu už dlho nebolo, ako si spomínam, za posledných pár rokov som sa tomuto štýlu zdarne vyhýbal a stále som si držal svoj názor, že je len jedna ozajstná kapela, ktorá ma dokáže svojou smutnou atmosférou dostať do stavu úplnej beznádeje a skľúčenosti. Áno, mám na mysli geniálnych My Dying Bride a ich ranú tvorbu. Už asi tušíte, o aký hudobný štýl sa bude jednať v súvislosti z kapelou Pantheist. Áno, je do čisto čistý Doom metal!!! Ako som už úvodom písal, tento štýl som v poslednej dobe sabotoval, lebo žiadna z kapiel, ktorá sa mi dostala do rúk ma nezaujala a nerozsmutnila natoľko, aby som sa jej venoval hlbšie. Pár náznakov síce bolo (Battlelore, 7th Moon, Alas, Tristitia), ale žiadna sa nedopracovala do mojej siene slávy.
No, aby som zbytočne nezdržoval, začnem sa venovať pravé tomuto dielku, ktoré pravdupovediac nieje až také zlé, ako som si na začiatku myslel. Jasne, je to Doom metal a tam toho hudobníckeho umenia veľa nenájdeme, všetko je správne uťahané, ponuré, ako to ja svojsky nazývam "zadoomané". Teda tempo všetkých skladieb je asi tak 30 úderov za minútu, v pozadí sú klávesy, ktoré len tak doprevádzajú hodne podladené gitary a záhrobný spev, skôr taký posmrtný chrapot, ktorý sa občas zmení na čistý spev, hovorené slovo, či zborové chorály. Samozrejme kapela je plná prekvapení a niekedy v čisto ponurej a uťahanej pasáži spustí na chvíľu rýchle tempo, pri ktorom som sa vždy zobudil, ale takých pasáži je tu len málo. Tiež sú použité rôzne akustické nástroje, čisté gitary (v jednej skladbe je ozaj dojemné gitarové sólo). Nezanedbateľný je tiež fakt, že ako to už býva pri Doom metalových albumoch, samotná dĺžka skladieb je v celku neúnosná "normálnemu" metal poslucháčovi, tento album má 5 skladieb v celkovej dĺžke 60 minút, tak si každý vypočíta, koľko tak priemerne má jedna skladba. Uffff, ozaj si neviem dnes vysvetliť, prečo som kedysi hodiny počúval napríklad taký Poľsky Winter, či Tristitiu, dnes by som sa to už ani neodvážil dať do prehrávača.
Podtrhnuté, sčítané: album je kvalitný v kategórii, kam som ho zaradil, teda v Doom metale, má všetko, čo by mal mať, album je ozaj len pre fanatických Doom metalistov, pre iných je ozaj nevhodné si ho vôbec zháňať, určite by to boli vyhodené peniaze.
(Darkoldus)
|
