Štýl: melodic dark/black metal

Skladby:
1. History Has Ist Scars
2. Not Of This Bastard World
3. Aliencity Of Deprivement
4. Scapegoats And Ragodolls
5. Thorns Of A Requiem Below
6. Profane Deathwish Apocalypse
7. Damnated Grace Of Life
8. Rapture In Despair
9. Suicide At The Cemetary
10. Vitutus Millennium
11. Through The Years Of Bitterness

Total: 52 min

Zostava:
Nidhogg - vokals and rhytm guitar
Noirgrim - vocals and lead and solo guitars
Mylvor - keyboards and drums
Essiah - bass

Kontakt:
http://uhrilehto.cjb.net

Vydavateľ:
Schwarzdorn Production

Vždy som sa pozastavoval nad tým, že odkiaľ niektoré kapely berú svoje názvy a vo veľa prípadoch som sa nikam nedopracoval. Tiež pri prvom prečítaní názvu tejto kapely som hneď začal pátrať, čo to asi tak znamená, ale keďže po fínsky neviem ani slovo, nechal som to tak.

Máme tu teda kapelu zo záhadným názvom Uhrilehto, ktorá pochádza z Fínska, krajiny tisícok jazier a mrazivej prírody, tiež to je veľká liaheň hudobných talentov a v metalovej muzike sa tu zrodili ozaj zvučné mená. Každý, čo je len trochu zasvätený si na ich mená spomenie, teda nemá význam ich tu všetky menovať.

Prejdem k samotnej recenzii albumu tejto fínskej formácie. Hneď na prvý pohľad na obal som bol presvedčený, že pôjde o Black metal. Obrátené kríže, pentagram... A nemýlil som sa, kapela ozaj hrá pomalšiu odnož Black metalu. Ako sa oni sami v priložených materiáloch označujú, ide o melodický Dark/Black metal, s čím môžem len súhlasiť. Od prvej skladby po poslednú sa tu stretávam s pomalšími tempami, skôr hutnejšie gitary sa valia v melodických linkách, pod tým všetkým je neustále počuť klávesové podklady a už neodmysliteľný Black metalový hrdelný spev a škrek. Pri počúvaní tohto albumu sa mi niekde hlboko v hlave objavujú kapely, ktoré takto už pred rokmi hrali, teda v žiadnom prípade nejde o nič originálne, skôr by som povedal, že album občas stráca počúvateľnosť, lebo sa tu často opakujú hudobné nápady a niektoré piesne sú ozaj veľmi nudné a nezáživné. Musím uznať, že takéto albumy nemám rád, Dark metal si viem predstaviť aj lepšie a tie Black elementy sú tu zastúpené ozaj len škrekom a textami o satanovi a pekelných hlbinách. Škoda, na začiatku to znelo nádejne, ale to je chyba veľkého množstva kapiel, že majú pár dobrých nápadov a tie vložia do úvodných skladieb a ďalšie 3/4 albumu sú už len prázdnou kópiou. Určite existujú aj fans, ktorým to nevadí, ale ja som náročný poslucháč a určite by som bol pekne naštvaný, keby som si tento album v dobrej vôli kúpil a potom by som si nadával, prečo. Viem si predstaviť, že by kapela namiesto celého CD vydala len singel, alebo EP, kde by som určite dal skladbu "Damnated grace of life", čo je podľa mňa najvydarenejšia skladba albumu. Je skôr ladená do Doom metalu, ale z výraznou melódiou. Z tých rýchlejších je zase skvelá práve titulná vec "Vitutus Millennium", v ktorej v strojovom tempe skvele vyznievajú klávesové plochy a spev. Album uzatvára klávesové outro a tým sa pre mňa tento album stal minulosťou.

Album má celkovú dĺžku 52 minút a obsahuje 11 skladieb. Booklet štandardne obsahuje texty a nejaké to info o kapele. Moje záverečné hodnotenie, kapela Uhrilehto nepredviedla nič svetoborné a ich zatiaľ posledný album je podľa mňa podpriemerný, miestam až nudný.

(Darkoldus)