Štýl: heavy/power metal
Skladby: 1. Metamorphosis 5:33 2. Vanguard 5:22 3. Screamin' Whispers 6:43 4. Endless Circle 5:02 5. The Dying Of Innocence 4:32 6. As Darkness... 7:30 7. Saint / Sinner 6:28 8. The Fable Of Agnor (I. An Orphan Child, II. The Wiseman, III. Deliverance) 9:55
Total: 51:05
Zostava:
Andreas "The Wizard" Kourtidis - bicie Costas Hatzigeorgiou - vokaly Simos Kaggaleris - gitary Spiros Triantafillou - basa
Kontakt:
http://truemetal.org/wolfcry
Vydavateľ:
Black Lotus Records
|
Wolfcry - Nightbreed (2003)
Ústrednou postavou gréckej kapely WOLFCRY je bubeník Andreas "The Wizard" Kourtidis, ktorý ju v roku 1992 založil a odvtedy ju aj udržiava pri živote. Ako to tak vo svete chodí, ľudia prichádzajú a odchádzajú, demá sa nahrávajú a zapadávajú prachom, takže až v roku 2001 sa "Čarodejníkovi" podarilo dať dokopy stálu zostavu, ktorá nahrala a u Black Lotus vydala debut "Power Within", plný melodického, rýchleho a hlavne heavy metalu. V zime 2002/2003 v štúdiu rovnaká zostava plodí druhý album nazvaný "Nightbreed", ktorý do sveta vysiela rovnaké vydavateľstvo. Otázka znie, či sa gréckym junákom podarilo vymyslieť niečo nove v štýle, v ktorom bolo už všetko podstatné zahrané a zaspievané takých 20 rokov dozadu kapelami ako Iron Maiden, Helloween a desiatkam ďalších podobne orientovaných spolkov.
Asi bude iba na dobro veci, ak uvediem, že heavy/speed/power produkcia ma nikdy veľmi neoslovila, nemám v nej veľmi prehľad, a preto som aj k tomuto CD pristupoval s určitým despektom. O to príjemnejšie bolo moje prekvapenie, keď sa na mňa z prvého tracku "Metamorphosis" vyrútila veselá a milá dvojkopová tancovačka. Ani z vokálnej stránky to nebolo až také zlé, keďže som čakal typický guloškripný vokál. Je síce pravda, že občas na albume začuť výšky, pri ktorých človek uvažuje, či má chlapec v nohaviciach všetko na poriadku, ale väčšinou znie čistý, celkom vypracovaný hlas. Takže môj prvý dojem na základe tohto bol, že keď už chlapci nič nového nevymysleli, tak sa aspoň dobre zabavili a poslucháčovi aspoň čas príjemnejšie a hlavne rýchlejšie ubehne. Čo na tom, že hudba je priehľadná ako práve vyleštené sklo na výklade, hlavne že je sranda. Lenže ono sa to začne komplikovať. Nadhľad prítomný v prvej a z časti aj v tretej pesničke sa postupne vytráca, a veselé klišé sa mení na klišé smrteľne vážne, čo často pôsobí pateticky, ba až trápne. Navyše s pribúdajúcimi skladbami album stráca rýchlosť, tvrdosť i nápady, čoraz častejšie skĺzava k slaďákovým tempám, podfarbeným klávesovými chorálmi. Vrcholom je rozťahaná záverečná desaťminútovka "The Fable Of Agnor", ktorá sa takmer nedá dopočúvať do konca a človek sa opäť teší na jednotku Metamorphosis, podľa mňa najlepšiu z celého albumu.
Pesničky sú založené na typických gitarových riffoch, doplnených presnými bicími. Dobre zvládnuté sóla a vyhrávky (niekedy príliš potichu) dodal hosťujúci gitarista Elias Koskoris, avšak ani tu sa nedostaneme z dosahu tisíc krát overených postupov. O speve som sa už pochvalne vyjadril, v refrénoch sú vokály navrstvené, prípadne doplnené hosťujúcim ženským spevom (Vivi Kitsou). Booklet hovorí aj niečo o base, ja som však žiadnu nepočul (teda až na pár tónov, ktoré sa dajú spočítať skutočne na prstoch jednej ruky; v booklete sa basák samozrejme nezabudne pochváliť 5-strunovým nástrojom...). Disk dopĺňa u Black Lotus tradične booklet na úrovni, s textami a ďalšími doplňujúcimi informáciami. Zo zvuku sa akosi vytratili basy, inak je počúvatelný.
Album síce neprináša nič nové a nevyhol sa ani vyššie uvedeným nedostatkom, avšak napriek tomu Vám pri práci za počítačom alebo u niekoho na párty môže celkom spríjemniť večer. Vyššie ambície asi aj tak nemá...
(Dáša)
|