Štýl: epický heavy/speed metal

Skladby:
1. Posol 4:39
2. Čas 9:54
3. Deň a noc 7:03
4. Cesta 7:58
5. Súd 6:07
6. Pochod 7:08
7. Oheň a koniec (requiem) 8:20

Total: 51:24

Zostava:
Peter "BAZO" Bazelides - bicie
Peter "SON" Hos - spev
Ondrej "OŇO" Zliechove - gitara
Vlado "PETÁL" Abrahám - basgitara
Maroš "MARĎO" Tončo - gitara

Kontakt:
anathorn@atlas.sk

Po nejakom čase sa mi do rúk dostal materiál, na recenzovanie ktorého som sa fakt necítil... Budem úprimný, toto CD som pri prvom posluchu vypol, len čo sa ozval vokál, s tým, že na niečo také som v ten deň určite náladu nemal. Na druhej strane rozhodne nie som odkázaný na to, aby som si ego liečil tým, že v recenzii "popravím" skupinu, ktorá sa okrem toho, že dala dokopy nejakú hudbu, ničím neprevinila, a tak som Anathorn dal ešte šancu. Kapela existuje od januára 2003, tento materiál nahrala v máji, takže ak neočakávame senzáciu, recenzia sa písať dá. Debut päť mesiacov od vzniku je znakom sympatickej odvahy a sympatické, hoci nie celkom zvládnuté sú aj ambície kapely. Predsa len, vyše päťdesiatminútový "koncepčný album" s demáčovo rozhádzaným zvukom nie je na začiatok tým pravým orechovým. Kameň úrazu nie je ani tak vo veľkorysejších časových úsekoch skladieb, ako v ich aranžérskej nevyrovnanosti, ktorú by nezakryl asi ani profesionálnejší zvukový kabát. V každom prípade počuť všetky nástroje... Pokiaľ ide o námet abumu, tak smutný príbeh dievčiny, obvinenej z čarodejníctva, je vcelku ohraný a tu snahou o dojímavé vyznenie a pátos často vzbudzuje nechcený úsmev na tvári (možno, že to len ja som bezcitná beštia a ostatní ho berú tak, ako treba :- )) Ale počuli sme už zúfalejšie veci, oproti záchodovopornopatologickým "eposom" mnohých akože "brutálnych" kapiel je to znesiteľné rovnako ako v porovnaní s výlevmi o "národnej hrdosti" a príbuznými podivnosťami, v lepšom prípade prameniacimi povedzme z neliečených depresií, v horšom zapríčinenými komplexami, zníženým IQ a zápalom mozgových blán, získaným častým jazdením žiletkou po lebeni... Skrátka pokus o baladickú heavy/speed tematiku, ktorý nabudúce, potom čo sa oslobodí od často nevhodne zábavného jednoduchého veršovania, dopadne iste lepšie. Ešte taký detail - čo je to Lorien, je veľmi detailne vysvetlené v Tolkienovi, takže použiť tento názov ako meno nie je extra vhodné.

Hudobne tu teda máme heavy metal, melodický, so smutnými epickými plochami, brnkačkami na navodenie dojímavej atmosféry tragédie a so speedovými energickými jazdami, vyjadrujúcimi "spravodlivý hnev", ako aj neodvratnosť osudu... Niektoré melodické a rytmické nápady sú celkom slušné (pekné?) a sľubné, iné veľmi amatérske a verme, že časom zmiznú. Nateraz tu máme kompozične občas rozvláčnu metalovú hudbu, postavenú na niekedy nenáročných melodických, rytmických a atmosferických nápadoch. Je viac-menej jasné, čo by Anathorn chceli hrať a že sú na začiatku. Kam až dôjdu je už vecou ich vytrvalosti a snahy o zdokonaľovanie sa. Rezervy sú zatiaľ všade, aj vo vokáloch, kde je snaha o pestrosť, ale aranže sú často veľmi amatérske, tu a tam za uši ťahajúce. Nahrávka je vhodná hlavne pre fanatikov melodického metalu, ktorí v tomto štýle musia mať všetko, čo na Slovensku existuje, prípadne pre tých, ktorí dokážu oceniť nedokonalosť, sršiacu nadšením pre vec. Osobne mi to pripomína slovenské "heavy" garážovky rokov 1985-1989, čo v dnešnej dobe rozhodne nestačí. Ak však na prípadnej ďalšej nahrávke bude počuť, ako sa zrno oddeľuje od pliev, bude zrejmé, že Anathorn sú na dobrej ceste. Zatiaľ je to prvý krok na scéne, netreba sa z neho smiať, ale okrem nadšenia na ňom ani niet veľmi čo chváliť. Ak to ale mám porovnať napr. s debutom, ako bol "Opus Divine" od SK blackmetalistov The Cryptosy, tak podľa mňa Anathorn debutovali presvedčivejšie.

(Martin)