Štýl: progress melodic rock/metal/fusion

Skladby:
1. System Error 6:27
2. Paincoat 5:09
3. One Wish 4:53
4. Unhealable 5:31
5. Eye Am 6.11
6. Black Water River 4:00
7. Fish Mood 5:00
8. The Half-Men 7:45
9. Wildflower 4:03
10. Fork In The Eye 5:59
11. She Shines Shy 3:51

Total: 58:52

Zostava:
Kamil Sinicyn - bicie, perkusie
Fero Proks - basová gitara
Alexander Sucháček - gitara
Ivan Babilonský - gitara
hostia:
Rasťo Belanský - vokály
Zuzana Jendrejová - hlas (Paincoat)
Richard Kitta - hlas (Eye Am)
Roman "Slayer" Grekčo - drumbľa (System Error)
Patrik Duditš - klavír (Wildflofer)

Kontakt:
http://www.nostrum.wz.cz

Ak ste doteraz o košickej štvorke Nostrum nepočuli, tak v prvom rade s dešpektom krútim hlavou nad vaším "prehľadom" o tom lepšom na tunajšej rockovej scéne, a v druhom začnem falošnou stopou informujúc, že traja zo štyroch zúčastnených majú za sebou účinkovanie v takých spolkoch ako Nomenmortis, Dementor, Contusio Cerebri, Caress alebo Thorwald. Stopa je falošná preto, že sa nekoná nijaký extrém, death metal ani grind core či niečo v tomto duchu, a že po hudobnej stránke vlastne nejde o nič prudko podzemné a úzkemu okruhu poslucháčov určené. Naopak, tvorbu Nostrum môže ľahko stráviť vcelku široké spektrum poslucháčov, nie tých, ktorí žerú konzumnú komerčnú umelinu, ale takých, ktorí si potrpia na hudbu, kde sú samozrejmosťou kvalitné muzikantské výkony a ktorá má dušu a atmosféru.

Nie som priaznivcom recenzií, pitvajúcich skladbu po skladbe, preto ani túto nebudem naťahovať. Začnem asi tým, že kapela sa venuje žánru, kombinujúcemu prvky progresívneho metalu, (art) rocku, jazzu a takmer soundtrackových atmosfér. Inštrumentálna prvotina "Lines" (recenzia) sa napriek absencii vokálov niesla skôr v priamočiarejšom, snáď metalovo drsnejšom duchu, materiál pôsobil "monolitickejším" dojmom možno práve kvôli absencii vokálu a surovejšiemu zneniu. Novinka, okrem toho, že má takmer hodinu, v prvom rade zaujme čistým a vyslovene profesionálnym zvukom, už v tomto ohľade ide o hudbu, absolútne zrelú pre hranie v akomkoľvek rádiu s trochou úcty k poslucháčovi, a vyslovene si žiada vydanie u spoločnosti, ktorá pre kapelu na tejto úrovni dokáže aj niečo urobiť. Pokiaľ ide o Slovensko, mám vážne veľké obavy. "Veľké" vydavateľstvá sú stále o tých istých podpriemeroch, vydávaných za kvalitu, a podzemie je zase o ortodoxnejšom a "metalovejšom" prístupe. V každom prípade držím palce, snáď motyka vystrelí niekde mimo tejto krajiny. "Eye Am" je totiž album, aký sa len tak hocikedy nepočuje. Obsahuje jedenásť kompozícií, zahraných technicky, pomerne zložito a prešpekulovane, na druhej strane veľmi prístupne, počuť, že ho nahrali hudobníci, ktorí vedia komponovať, nie povedzme partia vyšinutých konzervatoristov, snažiacich sa o rock alebo metal a utápajúcich sa v pseudozložitých postupoch, či spolok "muzikantov", rozhodnutých ukázať, "ako má vyzerať technická hudba" a skladajúcich "veľdiela", kompozične na hlavu postavené tak, že po vypočutí si z nich nevybavíte absolútne nič. Tento album je o hráčskom umení, dokazujú to bicie na rozhraní jazzu, metalu a art rocku, gitary, kresliace ornamenty, vyhrávky, sóla, vybrnkávačky a plynule prechádzajúce od jazzu cez rockové atmosféry až k občasným skoro thrashmetalovým výjazdom. Basák (v súčasnosti pôsobiaci aj u Ears) je vyslovený jazzman, a určite sa nedrží v úzadí, naopak, "dojmy jazzového popoludnia" sa snaží umocniť čo najviac. Práca so zvukmi je celkovo vynikajúca, nech už je to využívanie všemožných gitarových efektov, alebo striedanie akustických, poloakustických a "tvrdých" sekvencií, kombinovaných spôsobom, ktorý oceníte bez ohľadu na to, že takýto žáner vás osloví len občas. Klasické rockové nálady sa prelínajú s vyslovene soundtrackovými plochami a niekde cítiť aj ovplyvnenie vážnou hudbou, štýlom, akoby si hudobníci zo symfonického orchestra odskočili k elektrickým gitarám. Takto nejako si predstavujem hudbu ignorujúcu žánrové obmedzenia a zároveň zachovávajúcu ucelený dojem. K uvoľnenej atmosfére nahrávky tentokrát prispel aj vokál vo väčšine skladieb. Spieva sa po anglicky, bez nejakej veľkej výškárskej ekvilibristiky. Rasťo sa väčšinou drží uvoľneného, miestami až flegmatického mužského vokálu, občas aj zastreného tónu alebo šepotu, a dočkáme sa tiež aranží viacerých vokálnych vrstiev, takže pri všetkej vokálnej striedmosti dojem stereotypu určite nehrozí. Spieva sa skôr v priamočiarejšich, rockovo energických kusoch, tie čisto inštrumentálne sú hodené hlavne do jazzovo-atmosferických nálad a sú celkovo komplikovanejšie. Tak či onak, tento materiál som už zažil aj naživo a prakticky bez vokálu, pričom nemôžem povedať, že by to na pódiu "nebolo ono". O pár aranžérskych fígľov sa zaslúžili hostia, ktorí sa postarali presne o to, čo bolo ich úlohou - o spestrenie a oživenie už aj tak vydareného, vyspelého a veľmi súčasne znejúceho diela. Pri hľadaní vydavateľa na Slovensku to bude mať ťažké už preto, lebo je akoby rukavicou, hodenou do tváre domácemu hudobnému "biznisu" a jeho modlám, vyškierajúcim sa z médií každého druhu bez ohľadu na to, že ich "hudobná genialita" je v príliš mnohých prípadoch len nafúknutou bublinou, a preto si svojich 15 sekúnd slávy užívajú za každú cenu a ktovie, či ich vôbec možno "odohnať od válova". Vážne držím palce Ivanovi, Šaňovi, Ferovi a Kamilovi, aby sa to podarilo im :- ).

(Martin)