Štýl: hypnotic doom metal

Skladby:
1. ...And Reality Burns 3:53
2. Following The Shadows 4:19
3. So Lonely 3:50
4. World Is Buried 3:40
5. Dying 4:13
6. Last Breath 4:07
7. Vampirian Blues 4:32
8. The Seducer 4:19

Total: 32:56

Zostava:
Richard Zajac - gitara, vokály, programovanie
Slávka Tomayová - vokály
Jony Štefánik - gitara
Erich "Boboš" Procházka - fúkacia harmonika
Jitka Dobřická - klávesy
Martin Ferenčík - basgitara
Andrea Vargová - akordeón
Hosť:
Gilbert Vontszemű - husle

Kontakt:
http://www.metalage.sk

Vydavateľ:
Metal Age Productions

Na jar vyšiel nový album skupiny, ktorá mi na základe ohlasov niekedy pripadá ako jedno z najkontroverznejších telies na Slovensku bez toho, aby sa o túto kontroverznú povesť akokoľvek snažila. Sú ľudia, ktorí na Morgain nedajú dopustiť, respektíve sa im ich hudba páči, a potom tí druhí, ktorí na kapele nenechajú suchú ani nitku a možno by jej najradšej upreli právo na existenciu. Je to zvláštne, ale pravda je, že zatiaľ som sa stretol hlavne s ľuďmi, ktorí sú buď za, alebo proti, prípadne nevedia, o čom je reč. Pokiaľ ide o kritiku, tak z radov publicistov a hudobníkov, ako aj tých, ktorí proste kritizujú hlavne preto, že vytvoriť niečo, resp. zamyslieť sa nad niečím je asi nad ich sily, je to stále o tom, že "jednoduché, automatický bubeník, klávesy, spev je taký a hentaký..." atď. No, ešte som nepočul hudbu, ktorá by sa páčila každému, pokiaľ ide o mňa, Morgain ma zaujali už svojou prvou nahrávkou, bolo to niečo svojské a chytľavé, od začiatku až doteraz sa ich hudba drží výrazu, ktorý si tam začala budovať a snaží sa ho zdokonaľovať, keď už nie priamo prísť s niečím novým. Ono ak neberieme do úvahy to, že k ústnej harmonike sa na novinke výrazne činí aj akordeón a opäť sa k slovu dostali husle, tak je pravda, že Morgain sa pohybujú v rámci istej šablóny či osvedčených postupov. Pokiaľ ide o kompozíciu, tak žiadnej prešpekulovanosti sa od Richarda a kolektívu nedočkáme, naopak, hraničí to s minimalizmom - sloha, refrén, sloha a ďalšia skladba to isté v modrom. Primitívne? No ako sa to vezme, z môjho pohľadu skôr efektívne, funguje to. Ono asi by nebolo na škodu uvedomiť si, že kapele ide skôr o tvorbu normálnych pesničiek, nie "skladieb" či dokonca "kompozícií". Nakoniec, aj ten v priemere triapolminútový formát je taký "pesničkový". Pri jednoduchej kompozícii asi ťažko možno čakať technické orgie. Jasné, že tu nie sú. Ide o náladu a rytmus, stredný, skočný, aj pomalší, skôr melancholicky plynúci, respektíve dramatický, a atmosféru, typicky morgainovsky skôr neveselú, ale ani nie depresívnu, aj textovo je to o smútku, pocitu osamelosti, beznádeji, ale nie o tom, že si treba čo najskôr šľahnúť ostrým predmetom po zápästí. Vidím to takto - Morgain je viac "doom" ako "metal", nejde nikoho ohúriť komplikovanosťou a virtuozitou, nejde búrať dogmy na scéne alebo niečo v tom duchu. Ja osobne na tomto albume počujem osem príjemných (a čo do nálady silných) pesničiek, kde sú popri pekných a v každej veci vydarených melódiách, klasickom viac-menej strohom automatickom bubeníkovi a charakteristických, skôr "pozemských" vokáloch bez hry na "éterickosť", aj slušné vyhrávky gitary, fúkacej harmoniky a akordeónu a klávesy, ktoré ma rozhodne neuvádzajú do rozpakov, naopak, napr. v "Dying" sa párkrát zjaví pasáž, pri ktorej mi mráz prebehne po chrbte podobne ako pri jednom parte v "The Mourning Palace" od Dimmu Borgir, hoci to je úplne iný žáner. Album trvá necelých 33 minút, takže ani efekt prípadného stereotypu sa nemá kedy dostaviť, mne samému sa stalo, že som ten disk "otočil" aj dvakrát za sebou, a neskončil som na pohotovosti... Neviem, čo by som dodal, nový Morgain sa mi páči a som vlastne rád, že kapelník hádže rukou nad kritikmi a robí si to, čo chce.

(Martin)