Štýl: death metal
Skladby:
1. Christhunt 3:41
2. War Of The Worlds 3:34
3. Satanized 3:35
4. Lycanthropy 3:07
5. Cycle Of Pains 4:40
6. Sacrificial Gore 2:58
7. Evil Self 3:50
Total: 25:39
Zostava:
František Knetl - gitara, vokál
Petr Turek - gitara
Standa Makrlík - basgitara
Pavel Vrba - bicie
Kontakt:
http://mortifilia.webpark.cz
|
Mortifilia - Christhunt (2002)
"Poľovačka na Krista" (nemeckí Blood pred mnohými rokmi spasiteľovi nastražili "návnadu"- "Christbait"- )), je tretím demosnímkom kapely, ktorá tie dva predošlé hádzala do štýlovej škatule "deathbeat". O čo po hudobnej stránke išlo neviem, a recenzie neboli také, aby som sa extra plašil za rozlúštením takejto záhady. Ohlasy na už nie celkom novinku boli výrazne pozitívnejšie, spolok som už zažil aj naživo, takže detailným vypočutím materiálu som nepohrdol.
Sedem skladieb v časovom rozsahu necelej polhodinky, to je prinajmenšom na výdatný minialbum, aspoň v rámci predvádzaného štýlu, a aj znenie z Hellsoundu by oficiálny formát znieslo. Je také nekomplikované, zdravo hutné a výrazné, pomerne "živé" v dobrom slova zmysle. Veľmi vzdialene pripomína zvuky švédskych melodických deathmetaloviek z čias, keď tento štýl vznikal a rozhodne neopúšťal brány kráľovstva zubatej. Niečo podobné ste mohli počuť na demách a prvých albumoch Desultory, Ceremonial Oath, At The Gates a možno u Dismember a Unleashed. Toto prirovnanie by niekoho mohlo zviesť k predtuche, že pôjde o niečo v takomto švédskom štýle. Ako sa to vezme, v zásade tu máme nadupaný death metal klasickej európskej školy, s veľmi energickými pasážami, hutnými rifovačkami, kvantom slušných melódií, vyhrávok, sól a občasných stopiek, zásekov a uvoľnení. Nájdu sa aj klepačky, nie tie najzbesilejšie, skôr stredná trieda, nič, čo by potrebovalo nejaké brutálne prívlastky. Skladby majú pevnú kostru a pritom sú vystavané tak, aby nenudili. Akosi som nenašiel hluché miesta alebo kompozičné "nezmysly", v zásade sa vždy vystrieda niekoľko motívov tak, aby výsledný efekt nenarušil celkovú náladu skladby. Okrem prepracovaných drsne melodických gitár možno vyzdvihnúť zvonivú basu, ktorá sa blysne v nevtieravých vyhrávkach, a bicie, ktoré to v stredných, rýchlejších i valivých pasážach držia pekne pokope. Vokál je netradične skôr stredový a hrubší rev a pokrik, občasné zasyčanie, sem-tam presah k vyššej polohe. Franta sa snaží spievať a je mu aj rozumieť, dokonca až tak, že miestami počuť, že angličtina jeho materčinou nie je. Je to nakoniec prípad väčšiny scény, bárs by výslovnosť "satanized" ako "satanajzd" bola tým najväčším zverstvom, aké sa tu vyskytuje :- ) Texty sa zaoberajú rôznymi pekelnými a strašidelnými obrazmi, nič nové pod slnkom, ale je to nakoniec death metal, nie katedra filozofie či klinika pracujúca na zlepšení sveta...Celkovo je tu príjemne počúvateľné dielo, ktoré je svojím príklonom k inšpirácii overenou klasikou v súčasnosti skoro až ojedinelé. Myslím, že ostrejší death metal, postavený na slušnej melodike, si poslucháča nájde.
(Martin)
|
