Štýl: psychiatric, atmospheric, art metal

Skladby:
1. Subject Status: Hangedman 6:09
2. O.P.3 (Oceanus Procellarum #3) 5:05
3. The Expectable 5:27
4. Osamelý Trojlístok (instrumental) 7:11
5. Kingdom Of Nothingness 4:44
6. Perfect World (instrumental) 4:45
7. Insanity 6:12
8. Môj Macík (instrumental) 4:28
9. Please Close Your Eyes 4:27

Total: 48:28

Zostava:
Rasťo Lukáč - gitara, back vokály
Laci Šimko - gitara
Marcel "Barbie" Malega - bicie
Fero Proks - basa
Ján Košč - vokály

Kontakt:
koscj@internetkosice.sk

Košická formácia CARESS nepatrí k veľmi plodným, čo sa množstva materiálu týka. Keď však už niečo zo svojich rúk vypustia, stojí to za to. Bolo to tak pri deme "Psychiatric Hospital '99", pri živáku "Around The Horizont '00" a rovnako je tomu aj teraz. Na novom prome predvádzajú, že vôbec nie je pravda, keď niekto hovorí o metale ako o vyčerpanej hudobnej odnoži, v ktorej sa nedá už nič nové vymyslieť. CARESS totiž hrajú metal naozaj svojským spôsobom. Napriek tomu, že je to po technickej stránke perfektne premakaná hudba, nenájdete tam žiadne orgie, v ktorých sa gitaristi predháňajú, ktorý zahrá viac tónov za sekundu. Je to hudba postavená na často minimalistických mikromelódiách, perfektne prepletených dvoch gitár, vyzdobených vyšívanými basovými linkami a neposednými bicími, ktoré v jednom rytme hrajú naozaj len v krátkych pasážach. Keď k tomu pridáte množstvo efektov, či už skresľovacích, alebo rôzne oneskorovacích a echujúcich začne sa vám možno vynárať obraz hudby zvláštne zasnenej, melancholickej a každopádne silne náladotvornej. Skladby nemajú žiadnu pevnú štruktúru, takže nejaké refrény si asi na koncerte spievať nebudete, každopádne sú väčšinou postavené na "čistom" zvuku gitary, pričom plynule prechádzajú do tvrdých, skreslených, často kruto rozsekaných pasáží, ktoré sa vzápätí rozplývajú do nádherných, atmosférou presiaknutých, priestorových úletov. Absolútnu nadvládu majú dlhé inštrumentálne pasáže (prípadne aj celé skladby, na prome sú tri), do ktorých sa kde tu (väčšinou v tých tvrdších pasážach) zamieša drsný (niečo medzi murmurom a škrekom), alebo len deklamovaný vokál. Nebudem tu rozoberať jednotlivé skladby, lebo takáto hudba sa naozaj ťažko popisuje, ale treba povedať, že album je veľmi celistvý a vyrovnaný. V každej skladbe sa nájdu pasáže, pri ktorých mi po chrbte behá príjemný mráz a preto je ťažké vybrať nejaký jednoznačný hit, aj keď mne zo začiatku najviac do hlavy vliezla famózna "Insanity" s tvrdým, trochu sepulturovským, hopsavým riffom a fantastickou inštrumentálnou pasážou bohatou na basové príklepy s jednoduchučkým, ale o to účinnejším gitarovým motívom. Napriek tomu, že je nahrávka robená v podstate doma na kolene zvuk sa podaril a značnou časťou prispieva k pohode počúvania (snáď mohlo byť trošku menej kopákov, ale to už len rýpem).

Čo dodať na záver. CARESS hrajú hudbu, ktorú je naozaj ťažké k niečomu prirovnať. Dali by sa prirovnávať nejaké kratučké pasáže, ale nemá to veľký zmysel. Je obrovská škoda, že táto kapela dáva tak málo o sebe vedieť. Ich koncerty sú vcelku zriedkavosťou, hlavne mimo Košíc. Ja som mal naposledy to šťastie pred dvomi rokmi, keď predskakovali na poslednom koncerte talianskej, metalovej legendy SADIST a priznám sa, že som to vystúpenie ťažko prežúval (v dobrom slova zmysle). Každopádne chlapcom želám, aby si ich všimol nejaký dobrý vydavateľ, pretože nedostať tento materiál do sveta medzi ľudí by bola obrovská škoda.

(Golo)