Štýl: ambient / trip hop / synthi pop

Skladby:
1. Comedy/drama 3:08
2. Second opinion 3:21
3. But... that was before 5:17
4. Great day, great day 4:22
5. Pure inspiration 4:18
6. Old man's ego 5:50
7. Julian just died 4:41
8. Sense and posibilities 4:54
9. The audition 4:12

Total: 40:00

Zostava:
Iraklis Gialatsidis - klavír, synťáky
Kostas Makris - vokály
Spiros Pagiatakis - programovanie
Dimitri Georgiou - programovanie

Kontakt:
blrpromo@yahoo.gr

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Pred časom sa ku mne na pretras dostal tretí album pre mňa dovtedy úplne neznámej gréckej kapely SWAN CHRISTY "Black is the white colour" (recenzia). Keďže výsledok vtedy nebol veľmi pozitívny, nepociťoval som veľké nadšenie, keď sa mi v rukách ocitla radová štvorka "Julian" (2003). K novinke som však pristúpil ako sa patrí bez predsudkov, a hľa, prekvapenie je na svete.



Ak by sme vychádzali iba z porovnania tretieho a štvrtého štúdiového počinu Swan Chisty, nezostane nám nič iné, len súhlasiť s promo sheetom, podľa ktorého je každý album tejto kapely iný. Zatiaľ čo trojka je iba kolekciou ničím výnimočných rádiových pop/rockových pesničiek, novinka prináša niečo, čo spomínaný promo leták označuje ako soundtrack k schizofrenickému filmu. Ku komplexnosti a prepracovanosti filmovej hudby má album síce ďaleko, ale aj tak je predkladaný 40-minútový materiál veľmi príjemným počúvaním. Už z nástrojového (v tomto prípade by bolo asi presnejšie napísať prístrojového:)) obsadenia je jasné, že "Julian" bude pre bežného kovošrotového konzumenta ťažko stráviteľným sústom. Klasický gitarovo-basový tandem sa totiž vyskytuje iba v úvodnej "Comedy/drama", zvyšok albumu ovládli mašinky. Tí z vás, ktorí práve chceli prestať čítať v očakávaní vymletého "tuc-tuc" techna, môžu s kľudom čítať ďalej, ničoho podobného sa našťastie nedočkáme. Naopak, hlavná postava Swan Chrity, pianista a väčšinový skladateľ Iraklis Gialatsidis, vie presne, čo chce zo synťákov a mašiniek dostať, a za pomoci kamarátov sa mu to aj darí. Vznikne tak deväť príjemných melancholických navzájom previazaných pesničiek, korunovaných výborným hlasom Kostasa Makrisa (ktorý som btw ako jednu z mála vecí vyzdvihol aj pri predchádzajúcom albume). Z hudobného hľadiska ide o veľmi nenáročnú záležitosť, jednotlivé tracky pozostávajú z minima motívov, ktoré sa skladajú len málokedy z viacerých ako 2-3 akordov. Tento hudobný minimalizmus je však pri profesionálnych aranžoch a bezchybnej produkcii i zvuku o to pôsobivejší a pomáha umocniť veľmi tiesnivú atmosféru (ako inak) tragického Julianovho životného príbehu. Použitie elektroniky miestami pripomenie tzv. trip hopovú vlnu polovice 90-tych rokov minulého storočia (kapely ako Portishead či Massive Attack), inde je zase kde-tu počuť dokonca súčasných Radiohead. Celkový pozitívny dojem narúšajú len občasné vyslovene gýčové vsuvky, napríklad nechutne afektovaný spev ("Pure inspiration"), ruch ako v kine pred začatím premietania ("Comedy/drama") či potlesk na koniec (čím nechcem povedať, že by si ho nezaslúžili). Preto aj záver nechám otvorený. Vlastne som sa ešte doteraz nerozhodol, či je tento album iba profesionálne spraveným strašným gýčom, na ktorý som sa dokonale namotal, alebo skutočne ide o skvele namixovanú zbierku jednoduchých, ale silných melódií a aranžov.... Ak sa vám album dostane do uší, vaše názory by ma celkom zaujímali....

(Dáša)