Štýl: melodický dark doom/death metal

Skladby:
1. Under The Wings Of Fallen One 5:46
2. The End Of Eternity 5:54
3. Imaginary Sins 3:34
4. The Fall 0:50
5. Bleeding Heart's Poetry 5:12
6. I Closed Your Book 4:48
7. Noxious Humanity 4:30
8. Insanity & Suffering 4:20
9. Sex In The Underworld 2:51
10. The Grave Is The Last 6:20

Total: 44:08

Zostava:
Dodo Ďateľ - vokál, basgitara, programovanie
Tomax Gabriš - gitara, basgitara, programovanie
Matúš Hanuš - klávesy
Lukáš Šuška - bicie
Lýdia Lacová - ženské vokály (1, 2, 3, 5), flauta (10)
Andrea Tkáčová - husle (2, 3, 10)
Martin Kolárik - melodické vokály (1)
Andrej Kutiš - melodické vokály (1, 6)
Vidar - melodické vokály (1, 2)
Nathuruus - melodické vokály (1, 8)

Kontakt:
http://www.galadriel.sk

Vydavateľ:
Metal Age Productions

Uplynulo čosi vyše roka odvtedy, čo som recenzoval album "From Ashes & Dust" (recenzia) bratislavských Galadriel, a už tu mám "na posúdenie" ďalší. Vyšiel pred pár mesiacmi, takže ak si tento fakt dáme dokopy s tým, že po predošlom CD prešla skupina celkom slušným personálnym zemetrasením, vynoril sa istý dôvod na zvedavosť, či takýto "šturm" zvládla. A ďalšou otázkou bolo, koľko z "pôvodných a typických Galadriel" si uchovalo teleso, kde z dlhoročnej zostavy pôsobí už len tandem Dodo/Tomax. K tej prvej otázke asi toľko - novinka má veľmi ďaleko k prístupu "chytro niečo ušime a vydajme, aby sme nezmizli z povedomia", skôr mám pocit, že napriek krátkemu času a zostave, v ktorej na albume veľkú časť zostavy tvoria hostia, podali Galadriel výkon, výsledkom ktorého je kompaktné dielo, ucelené bez ohľadu na množstvo skombinovaných štýlov a postupov. Tie sú v prvom rade dôkazom pretlaku nápadov, ale aj toho, že nad ich spracovaním tvorivé jadro spolku porozmýšľalo. A k tej druhej otázke asi takto - Galadriel sú v jadre stále tým, čím boli, ale na rozdiel od väčšiny bánd, ktorým sa darí vydať "ďalší radový album", je "World Under World" aj vskutku "novým" albumom. Nie novým v tom zmysle, že by skupina poprela svoje korene, smerovanie a vykročila kdesi k "nasilu modernému a verejnosti prístupnejšiemu" hraniu, ale do svojho vývoja v rámci povedzme atmosferického melodického doom/death metalu s heavy a blackovými prvkami začlenila ďalšie postupy, ktoré možno neočaria totálnych metalových puristov, ale určite zabraňujú tomu, aby hudba skupiny upadla do stereotypu a opakovania už vymysleného. A keďže vývoj či zlepšovanie sa v rámci štýlu znamená aj prísť vždy s niečím novým a zaujímavým, možno tento krok vnímať skôr pozitívne. Takže čo tu vlastne máme - základ tvorí to, čo už fanúšikovia Galadriel poznajú z predošlých albumov - dramatický doom metal, melodický death a nejaké tie prvky skôr temne a romanticky založeného plus-mínus black metalu. Zostalo aj klasické zafarbenie skôr revaného a vrčaného hlavného vokálu, nevymizol ani ženský spev, len už nie Sonin, ale Lýdiin (ex-Orkrist), medzi nami veľmi kvalitný a pôsobivý, akurát že iný, aký bol u Galadriel v minulosti, čo je pochopiteľné. A teraz k novinkám, ktorých tu je požehnane: do hudobnej zložky pribudli pasáže, príznačné skôr pre heavy/speed metal, alebo pre hard rock, pričom ich použitie neruší, pôsobí skôr občerstvujúco, zvlášť preto, že vďaka zvuku nemajú šancu skĺznuť k "vymäknutosti", a naviac pôsobia ako moment prekvapenia, pretože kompozícia nového albumu často pracuje s využívaním nečakaného spájania alebo striedania hudobných plôch. Pokiaľ ide o nálady v skladbách, Galadriel boli odjakživa dramatickí, tu však do mnohých ich melodických nápadov popri ich pestrosti vstúpila aj zvláštna divokosť, ktorej výrazným príkladom je už úvodná vec na albume. Dôležitým novým elementom v tvorbe spolku je využívanie pasáží, postavených na samploch a programovaní, takže medzi už známe vášne, pocity smútku, melanchólie, hnev a všetko, čo metal tohto typu prináša, prenikli aj momenty odľudšteného chladu a futuristickej strojovosti. Nie sú okrajovým elementom, ale ani niečím, čo by menilo estetické smerovanie Galadriel, podarilo sa tu vniesť nový prvok, ktorý nie je ani samoúčelný, ani rušivý. Pestrá, náladová a divoká hudobná zložka je podporená aj viacerými vokálnymi vrstvami, okrem už spomenutých hlavných sa tu viac než len mihnú štyri vcelku rôzne melodické mužské spevy, hlasy a recitácie, ktoré niekde majú tendenciu prevládnuť a svoje pevné miesto majú v mnohých zborových alebo refrénových partoch. Z hľadiska počtu hudobných vrstiev sa Galadriel vskutku prekonali až tak, že milovníci priamočiarejšej melodicko-atmosferickej hudby budú album vstrebávať prostredníctvom viacerých pozorných posluchov, ale nie vždy býva v jednoduchosti krása. Textová stránka je tradične na slušnej úrovni a pohybuje sa v oblastí temných fantázií, obrazov zachytávajúcich odblesky pekla, smrti, konfliktov "strán tmy a svetla" a decentných odkazov na realitu. Zvuk je kvalitný a zrejme ešte lepší ako v minulosti, s tým by naozaj nikto nemal mať problémy. Ak to tak vcelku hodnotím, nie som si istý, či Galadriel tu alebo v okolí majú v tom, čo robia, nejakú vážnu konkurenciu a ani neviem, či ich to zaujíma. Ja ako nestranný poslucháč, ktorý ani nevidí do zákulisia kapely, ani sa nezaoberá hľadaním chýb za každú cenu, som s tým, čo na ich novinke počujem, viac ako spokojný.

(Martin)