Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Domain Of Death 4:08
2. Devoured By Helminthes 3:15
3. Sky Funeral 3:23
4. Infernal Earth 2:18
5. Severe Pain 3:48
6. Intreuterine Dilemms 2:46
7. Prepare To Die 2:40
8. The Plague 3:13
9. Vengeance Expectation 5:44

Total: 31:18

Zostava:
Cannibal - vokály
Igor - gitary
Sad - basgitara
Max - bicie

Kontakt:
http:

Vydavateľ:
Nice To Eat You Records

Prokošovic Vláďa okrem iných vecí, ktoré vydal a vydá, urobil aj ten vcelku záslužný čin či dobrý skutok, že vypustil na nie priam božie svetlo CD kapely Fleshgore. Nie je to ich debutový kotúč, aj som spolok počul na nejakých kompiláciách, ale tuším, že v kategórii "dlhohrajúci album" by to mohol byť prvý zásek. Fleshgore sú z Ukrajiny (kde našťastie majú aj poriadnu hudbu, nie len vyšinuté hákošské figúrky) a hrajú brutálny death metal. A tu sa dostávame k veci, pri ktorej sa v poslednej dobe bavím čím ďalej tým viac - a síce k tomu, aké recenzie sa občas napr. v týchto a zamoravských končinách píšu na kapely, ktoré hrajú BDM, len nemajú to neskonalé šťastie pre vyvolených, pochádzať z božských USA (neželám si, aby v tomto sarkazme niekto práve teraz hľadal politický podtext). Ide o to, že sa napíše, že Fleshgore alebo iná takáto kapela hrá slušný brutálny death, ale "svojim vzorom ako Dying Fetus, Deeds Of Flesh atď. sa ešte stále pozerá na chrbát". O.K., povedzme, že spomínaní, plus pár ďalších, u mňa napr. Brodequin, Devourment, Fleshgrind, Cinerary, Pyrexia, Internal Bleeding, Dripping, s odretými ušami USDisgorge a potom samozrejme klasiky ako Suffocation, Cannibal Corpse, Immolation, Incantation, Mortician, sú vo svojom obore výrazné a kvalitné bandy (kua sa teším, čo sa mi zvezie za ten Mortician, hehe), s originálnym ksichtom, ale väčšina kapiel US scény, z akéhosi nepochopiteľného princípu hodnotená automaticky vyššie ako porovnateľné spolky zo zvyšku sveta, sú od čo ja viem Decrepit Birth cez Severed Savior, Sikfuk, Lust Of Decay, Detrimental, Bound And Gagged, Incinerate po väčšinu toho, čo má doma každý fanúšik tohto štýlu vrátane mňa doma, len väčšími či menšími klonmi spomínaných vzorov, našťastie s dobrými hudobníkmi, ktorí ale dosť často hrajú skôr priemernú hudbu, neveľmi originálnu. Priemerný neznamená zlý ani nekvalitný, je to niečo, čo sa celkom dobre počúva, lenže pocit, že "sakra, objavila sa fakt dobrá banda" sa dostaví tak pri jednom spolku z dvadsiatich. Z tohto pohľadu to vidím tak, že to, čo hrajú v Amerike, dokážu brutálne spolky z Európy ľavou zadnou minimálne v porovnaní so "širšou špičkou". Fleshgore sú toho jasným dôkazom. Ani náhodou netvrdím, že hrajú prevratne a originálne, na to, aby hrali niečo viac, než dobre zahraný nadupaný brutálny death so slušným kanálovo/vysávačovo/prasačím chrochtom a drmolením, z ktorého bez sledovania textov nerozumieť ani slovo (čo u mňa vôbec nie je nedostatok), si ešte asi počkáme, ale stavím sa o každý obnos, že ak by v ich CD bola US adresa, tak by sa viacerí rozplývali, aká je tu nová bomba. Ale sú Ukrajinci, takže im stačí "je to dobré, ale..." Ešte trochu k veci - vplyv americkej školy je tu jasný a prevládajúci. Na CD sú Fleshgore rýchlejší ako naživo (lenže na OEF boli len v trojici), nejde však o nič v štýle rýchlo-klepačka-bes, pretože sekačky a hojdačky s hojným pískaním tu miesto majú. Gitary v rýchlovkách sú dosť postavené na klasických postupoch, podobne ako u D.O.F., takže jedno s druhým je mi jasné, kde sa vzali tie prirovnania. Kompozične sa chlapci vynasnažili o vcelku pestrý materiál, na jednej strane s nahustenými pasážami, na druhej strane sa púšťajú aj do dlhších výjazdov, zvlášť na miestach, kde popustia uzdu rýchlosti. Gitarista je dosť dobrý, basák sa vynorí len občas, na bubeníkovi sa mi páči hlavne to, že zrejme nepatrí medzi týpkov, ktorí prišli s tým, že "kto nehrá podľa metronómu, nie je bubeník", aspoň neznie sterilne, hoci mu rytmičák niekedy plechovo zarinčí. Tu a tam sú dobré vyhrávky, aj tie melodickejšie, v šiestej skladbe síce počujem čosi ako citáciu z tretieho albumu Carcass, ale to som možno len paranoidný. Zvuk je na úrovni, prinajmenšom mne sa páči, vcelku je to o tom, že ako skúsenosť ukazuje, čo si niekto urobí podľa vlastnej predstavy, to iný mudrc označí za "divný zvuk". Ešte k textom - v tej súčasnej mizérii fekálií, sekrétov, čudných sexuálnych praktík, deliktov a ostatných rekvizít, ktoré sú podľa časti súčasnej BDM scény podmienkou, aby kapela bola "sick and brutal" ma príjemne prekvapili. Nejde o žiadne zjavenia, len návraty k temnote, smrti, pomste a divokosti, ale napríklad "Sky Funeral" popisuje pohreb v Tibete a ja mám skrátka radšej takýto "klišé" (ináč milujem aj tento tupý termín) textový "program", ako sadistickopedofilnokoprofilné nejapnosti. No, radšej končím, lebo som dnes nejaký jedovatý, tak aby mi poštou neprišlo čosi s rozbuškou, prípadne škatuľa so širokým červeným klobúkom s bielymi bodkami. Takže celkové hodnotenie Fleshgore - po každej stránke veľmi solídny brutálny death, žiadne veľké prekvapenie, ale potenciál do budúcnosti by tu bol.

(Martin)