Štýl: grind core/metal

Skladby:
1. Kings Of Grind 3:36
2. All Inclusive 1:43
3. Lost Temple 3:17
4. Public Toilets 1:29
5. Chaos In The Room 2:11
6. Kimmeria Dysenteria 1:48
7. Zoodismemberer 2:41
8. Minor Threat 1:08
9. Talk About Life 1:49
10. Master Of False 0:53
11. Blind Rage 0:51
12. Song 1 (2003) 3:28
13. First Spring Storm 1:38
14. Blues 1 2:06
15. The Epic Northern Cruise 3:12

Total: 31:56

Zostava:
Kub - bicie, vokály
Mangler - gitara, basgitara

Kontakt:
http://www.necrobass.com

Vydavateľ:
Not Like Most Records

Králi metalu sú Manowar (keby ste to náhodou ešte nevedeli:- )) a králi grindu sú Kub (bicie, vokál) a Mangler (gitary, basa). Zvolili sa sami, podobne ako ich americkí panovnícki kolegovia, akurát na rozdiel od nich svoj majestát extra vážne neberú. Stačí vidieť námet na obale v štýle "horí lietadlo, šalalalala..." a foto v booklete, a začína byť jasné, že z tohto krv nepotečie. Aby toho nebolo dosť, tak Necrobass si na svoje muzicírovanie vymysleli škatuľku "positive pop grindcore" a je teda jasné, že vypečená dvojka sa zabáva, hlavne na účet poslucháča, hlavne takého toho smrteľne vážneho, ktorý všetko "keeps fucking brutal", a okrem toho si robí srandu aj zo seba, ak teda sa tie príhody v textoch stali účastníkom tejto placky. Tá, pretože začína titulnou skladbou, štartuje nie priam majestátnym zvukom mopedu (harleye holt nie sú, všetky skončili u Manowar) a potom sa do priamočiarej grindmetalovej sypačky spieva, teda skôr ručí, hučí, vrieska a škvrčí text ako z dielne najmetalovejšej metalovej kapely, akurát že metal je nahradený termínom grind, takže máme sondu do života a poslania "grind warriors". V rámci hudobnej stránky vlastne u Necrobass extra niet čo obkecávať - oldschoolová zmes grindu, (death) metalu a snáď aj punku, s riadnou dávkou parodickosti, kvantom "tanečných" postupov, strelených melódií a rôznych vokálov, typických aj pre "vážny" grind, akurát že tu vlastne aj sami prídete na to, že voľakto si tu z toho všetkého robí dobrý deň. Hudba znie v podstate ako mix Blood, Terrorizer, "najveselších" momentov Pungent Stench a polozabudnutých britských humoristov Lawnmover Deth. Klepačky sú, aj zvuk je skôr brutálny, niekedy znie všetko naozaj ortodoxne a vždy energicky, ale vážnosti v tom nie je ani zamak. A tak, ako u x extrémnych kapiel texty extra dôležité nie sú, je táto zložka u Necrobass hudbe prinajmenšom rovnocenná. Ak si texty neprečítate, bude váš dojem z kapely polovičný. Prídete o príbehy o tom, ako sa Rus vyvaľuje na pláži počas dovolenky v Turecku, užívajúc si blaho švédskych stolov, o tom, ako hrdina prepadne playstation, jediné, čo okrem hrania robí je, že chodí do obchodu po pivo, iná skladba je zas ódou na verejné záchody v St. Peterburgu. Pre tých, ktorí by to nezvládli bez klasických "gore" rekvizít je tu príbeh o typovi, ktorý dostal na Kryme úplavicu, pretože kuchár k príprave jedla pristúpil značne netradične, alebo o ďalšom, ktorý siahol do ruksaku po diskmen, a dorezal sa o svoju vlastnú britvu...Je tam toho viac, takže ak sa chcete pobaviť, prípadne pokrútiť hlavou, komuže to tu kvalitne zašibáva, tak len do toho.

(Martin)