Štýl: ska/jazz/grind/punk

Skladby:
1. Boiling Point 1:23
2. Antisocial 1:03 Straight ahead 1:08
3. One by one 1:21
4. No for an answer 1:15
5. Do or die 1:20
6. Bully 1:22
7. Working Stiffs 1:18
8. Riptide 1:25
9. Sick and tired 0:36
10. Should've known better 1:28
11. Tenderloin 0:59
12. Drop dead 1:37

Total: 16:20

Zostava:
Peter Weiss - bicie
Michael Kautzsch - klávesy
Simon Weiss - gitara
Mario Anders - basa, akustická gitara, vokály
Hostia:
Stefan Gocht - trúbka, krídlovka, trombón
Harris Johns - gitarové sólo (12)

Kontakt:
http://www.go.to/scrawl

Vydavateľ:
Life Is Abuse

Najväčším prekvapením českého Obscene Extreme Festu 2004 (report, fotoreport) bol pre mňa nemecký súbor vystupujúci pod francúzsko-anglickým menom LE SCRAWL. Už keď sa na pódiu zjavili so saxofónom a klávesom v zostave, bolo jasné, že nasledujúce minúty nebudú patriť krvavej death-grindovej smršti, akými sa to na tomto festivale len tak hemží. Vystúpenie bolo výborné, a tak som sa ani veľmi nebránil, keď mi jimi posunul promáč, ktorý od kapely dorazil už pár dní po festivale.

"Eager to please" je štvrté CD kapely (ak nerátame početné kompilácie), ktorej hlavným skladateľom je basák a chrochták Mario Anders. Keď v roku 1990 Le Scrawl ešte ako Scrawl začínali, drhli grindcore a death metal, postupne však do svojej tvorby vnášali najrôznejšie hudobné vplyvy. Na aktuálnej nahrávke už prvá skladba s príznačným názvom "Boiling Point" dáva tušiť značne neortodoxný prístup. Úvodný grindový výprask totiž nenásilne strieda saxofónová ska (!!) pasáž. Čo to má curwa byť? Kedy mali Abortion spoločnú skušku s Polemic?? Tak toto je naozaj bod varu, ani sa nečudujem, že trsal celý Trutnov. Le Scrawl sa vybrali vlastnou cestou, na ktorej miešajú jednoduchý grind/punk s najrôznejšími štýlmi. A ska je iba začiatok. Rôzne úchylno-melodické pasáže s klávesami, saxofónom a neskreslenými gitarami sa snáď ani štýlovo zaradiť nedajú, no a miestami sa dostávame až do jazzových či bluesových vôd. Žiadna z týchto vsuviek však netrvá dlhšie ako pol minúty. Väčšina je prevalcová grindovou veselicou nesúcou sa v ukrutne rýchlych polkových umca-umca rytmoch, korunovaných Mariovým kanálom. Vrchol srandy nastáva, keď do spomínaných jemných melodických pasáží, ktoré by ste mohli kľudne púšťať deťom v škôlke, Mario zasadí svoj chrocht. Z hrdla som už síce počul liezť oveľa väčšie prasačiny, ale v tomto prípade ide hlavne o moment prekvapenia a skombinovanie zdanlivo neskombinovateľného. Zaujímavá je svojim spôsobom aj "tvrdá" zložka albumu. Kto by to bol povedal, že taká paseka sa dá narobiť aj bez dvojkopov a klepačiek.... Grind a punk nemajú k sebe vôbec tak ďaleko ako by sa mohlo zdať, v tomto prípade je rozdiel len v riadne nadrtených gitarách, spomínanom vokáli a zrýchlenej polke.

Určitým nedostatkom sa môže zdať stopáž, album trvá iba 16 minút. Tento čas je však z môjho pohľadu plne postačujúci, pri dlhšom materiále by minútové skladbičky mohli stratiť svoju údernosť a zrejme by aj začali nudiť, keďže z kompozičného hľadiska nejde o žiadne skvosty. Zvuk je zrozumiteľný, aj keď aj v tomto smere je priestor na zlepšovanie. Napriek týmto nedostatkom je album mimoriadne osviežujúci a originálny. No a samozrejme zábavný. Veď o to predsa ide:-))))

(Dáša)