Štýl: melodický power metal

Skladby:
1. Bleed (Till The End) 4:16
2. To These Powers (I Swear) 4:20
3. The Ancient Land Falls 5:03
4. Masters Of Sins 5:13
5. Envious Critics 4:59
6. Nemesis 4:23
7. Starvation 3:47
8. Deathdance 3:58
9. The Struggle 5:48
10. Hypocrisy Crusade 4:15

Total: 46:05

Zostava:
Jim A.D. Selalamizidis - gitary, basgitara, sprievodné vokály, klávesy, programovanie
Nick Iglezos - spev
Bill Kanakis - bicie

Kontakt:
http://www.sarissa.info

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Niekedy neviem, či žánrové škatule v promomateriáloch vymýšľajú len vydavateľstvá, alebo ruku k dielu prikladajú aj samotní hudobníci. Častokrát však vznikajú slogany, až jeden zapochybuje o súdnosti ich autorov, alebo si aspoň povie, že menej by bolo viac. To druhé platí v prípade gréckej skupiny Sarissa. Tá podľa údajov na promáči hrá "classic epic metal combined with symphonic progressive elements", to sa jeden zľakne, že bude musieť lúskať zmes koňometalu, ťažkého umenia a nových hudobných dimenzií...

Až taký guláš to nie je, ale pre istotu som zašiel na stránku kapely, či náhodou "Masters Of Sin" nie je debutom nováčikov na hudobnej scéne. Nie je, a Sarissa v tomto roku oslávi 20. výročie existencie. Ale vzhľadom na to, že predošlý a debutový album vyšiel v roku 1994 je jasné, že ktosi mal nejakú tú umeleckú pauzu, ktorá sa skončila len minulého roku. Asi počas nej zbieral sily, výsledkom ktorých je CD s na powermetalové pomery priam neklišovitým vojnovo ladeným obalom. Hudobne to ale nie je žiadna apokalypsa, či už v dobrom alebo zlom slova zmysle, len niečo, čomu po viacerých posluchoch stále extra neprichádzam na chuť. To bombastické zánrové označenie je nezmysel, zvlášť nejakú extra symfóniu ani progresivitu som nenašiel. Mám pocit, že Sarissa sa rozhodli zúčastniť sa na ešte stále prebiehajúcom boome sympho/power/speed kapiel, lenže tých je toľko, že ak niekto nepríde s niečím strhujúcim (a po mne nechcite radu, čo by to malo byť :- )), bude len jedným z mnohých. Jim, Nick a Bill dali dokopy hudbu, v ktorej dominujú prvky klasického melodického heavy/power metalu s kopou kláves, niekedy dosť jednoduchých, inokedy vcelku pompéznych, s nijak extra prevratne sólujúcimi melodickými gitarami a zväčša v stredných tempách hrnúcimi dvojkopákovými bicími, ktoré niekde znejú umelo, inde živo. Vokál je dramatický, niekedy priam teatrálny, našťastie si nepotrpí na jačanie v štýle "v detstve obkročmo padol na zábradlie". Zvukovo sa mi album zdá plochý, akýsi krabicovo umelý, pri snahe o pompézne hranie mi to znenie nejde do ucha. Pokiaľ ide o tempo a energiu, zvlášť prvá polovica albumu sa mi zdá akási uťahaná alebo zadrhávajúca, skrátka akoby to celé bolo o niečo pomalšie, ako by sa žiadalo. Nájde sa pár skôr dobrých ako originálnych momentov, povedzme niektoré melódie a refrény, tu a tam "orientálna" linka, ako celok mi však Sarissa aspoň na tomto albume pripadá ako skupina, ktorá nie že by nemala na viac, ale tu rozhodne nepredvádza nič nad rámec ničím neuchvacujúceho priemeru.

(Martin)