Štýl: atmosferický death/black metal

Skladby:
1. Foreshadowing 1:33
2. Fear Of The Dream 5:01
3. Lost Life 5:23
4. No Gun = No Fun 5:54
5. Last Sunrise 4:48
6. Dream Of Fear 6:46
7. Illusion Square 4:08
8. The Old House 4:35

Total: 38:11

Zostava:
Libor - gitara
Ondra - vokály
Radim - gitara
Radek - basgitara
Tomáš - bicie
Mani - klávesy, sprievodné vokály

Kontakt:
blackidea@seznam.cz

Nezvyknem to robiť a ani to nie je extra slušné, ale v prípade mladej moravskej šestice a ich debutového materiálu urobím výnimku. Ide o to, že v Abyss zine nahrávku "roztrhli jak gaču" a recenzent kapelu poslal medzi tie, ktoré veľa vody na scéne nenamútia. Nič proti cudziemu názoru, náročný treba tiež byť, zďaleka nie všetko, čo vychádza, je aj dobré, ale tu mám naozaj pocit, že Abyss dostali nejaké iné CD ako to, ktoré počúvam ja, často a nie len kvôli recenzii. Očakával som kvázi ambiciózne neumelé "dielo" s pologarážovým zvukom, a ono to teda podľa mňa tak celkom nie je. Pokiaľ ide o zvuk, tak počuť, že stál skôr pár tisíc, ako pár miliónov, ale na druhej strane mnohé dnes "kultové" albumy zvlášť z temnejších zákutí metalového sveta na tom vo svojej dobe neboli lepšie. A to sa v prípade Anstract Essence nebavíme o oficiálnom albume, ale o promonahrávke, síce v "dlhohrajúcej" dĺžke, s farebným obalom z tlačiarne atď., ale stále len o materiále, ktorý má za úlohu uviesť skupinu na scénu. A ako úvod to absolútne nie je zlé, skôr naopak. Osem skladieb sa pohybuje kdesi na pomedzí svižného, melodického klávesového mixu death, black a heavy metalu, ktorý u nás ani nejakú extra tradíciu nemá, momentálne mi v rámci žánrovej podobnosti prichádzajú na um snáď naši Essence Of Existence. Máme tu pestrú a celkom dobre skomponovanú temnú metalovú hudbu, budujúcu okrem energie aj na silnej melodike. Tá osciluje od klasických tém, ovplyvnených povedzme Dimmu Borgir, Bal-Sagoth a Cradle Of Filth (dajme tomu "neortodoxný black") až po symfonický speed/power metal. Ten počuť hlavne v tých klávesových partoch, ktoré svojou "veselosťou" alebo pompéznosťou majú bližšie k Rhapsody a spol. Po tejto stránke je "Lost Life" naozaj podarený, a ten zvyšok nie je o nič horší. Časté striedanie nálad nemajú na svedomá len hudobné postupy, ale aj vokály, od revaného a spievaného škreku cez pokusy o čistý spev, ktorý nie je na medailu, ale ani odpad, šepot, recitáciu atď. Pokiaľ ide o techniku hry, tak tá je skôr deathmetalová, dokonca sa snaží budovať na technických vyhrávkach, nie raz nie dvakrát som počul postupy, ktorým vplyv Cynic neodpára asi nikto. Na druhej strane by som v promomateriáloch šetril prirovnaniami k Dream Theater, nejaký "progresívny" metal tu ja osobne nepočujem, skôr už spomínané fúzovanie celkom iných štýlov. Nehovorím, že vzniklo vrcholne originálne a dokonalé dielo, ale o výrazne chytľavej hudbe by sa hovoriť dalo. Potenciál do budúcnosti? Neviem, ale mám pocit, že ak to Abstract Essence neokašlú, tak nasledujúcim materiálom z ich dielne by mohol byť aj debutový album u nejakého toho vydavateľstva.

(Martin)