Štýl: thrash metal
Skladby: 1. Death Of Heaven 6:23 2. Pestilential Eternity 4:37 3. Angels And Acid 6:55 4. Honey Tongue Of Satan 5:37 5. Hysterion Proteron 5:45 6. Cathedral Of Hate 5:47 7. Wirgin Blood Tastes Purest At Night 4:37 8. One Who Points To Death 6:27
Total: 46:31
Zostava:
Chris Bailey - vokály Kenny Hallman - gitara Steve Terror - gitara Eric Dubreuil - basgitara Kris Deboer - bicie
Kontakt:
http://www.infernalmajesty.com
Vydavateľ:
Black Lotus Records
|
Infernal Majesty - One Who Points To Death (2004)
Návraty na scénu, toť téma na siahodlhé debaty. Niektoré nestoja za nič, kapely sa stávajú karikatúrami samých seba, iné pospolitý ľud ani nepostrehne, zvlášť keď to nanovo "rozbalia" bandy, o ktoré ani na prvý pokus nikto extra nezavadil, a potom tu máme tie, za ktoré možno byť skoro až vďačný. Návrat, pre ktorý sa pred niekoľkými rokmi rozhodli kanadskí Infernal Majesty (resp. Infernäl Mäjesty) aspoň z môjho pohľadu patrí do tej poslednej kategórie. Ide totiž o to, že novodobý thrash metal ma nejako extra neberie, retro-pokusy prestali baviť zhruba po tretej kapele a z bývalej "veľkej štvorky" ma vcelku oslovuje Testament a samozrejme Slayer, hoci na ich vývoj po roku 1994 občas treba mať aj tú správnu náladu. A tak paradoxne ducha klasického poriadne surového thrash metalu zaoceánskej školy udržiava spolok, ktorý v prvej etape existencie oslovoval hlavne "bádateľov" v terénoch širšieho thrashového undergroundu. Možno som staromilec, ale novinke od Infernal Majesty nemám čo vytknúť, skôr kvitujem, že je ešte drsnejšia a divokejšia ako comebackový album "Unholier Than Thou". Nový disk, o ktorý sa v Európe postarali grécki Black Lotus, je esenciou toho najkvalitnejšieho, čo v tomto štýle vznikalo pred vyše 15 rokmi, vďaka novodobým lepším nahrávacím možnostiam znie vražedne presvedčivo a súčasne, pričom nejaké "moderné" postupy tu netreba hľadať ani náhodou. Služobníci pekelného majestátu to hrnú ortodoxne v duchu 80. rokov, vrátane časovo veľkorysých skladieb (veď kto dnes na pôde brutálneho metalu hráva vyše šesťminútové opusy), štýlových textov s vlastne sympaticky predvídateľnými názvami, guľometnými i trhanými riffmi a košatými sólami, prípadne vyhrávkami. Toto všetko u Infernal Majesty nájdete, pretavené do hudby, postavenej na vplyvoch Exodus z čias "Bonded By Blood", Slayer a "Reign In Blood", ale aj ranej tvorby Possessed a Death. Všetko je to tu ale umocnené na druhú, takže hudba Kanaďanov sa z nezanedbateľnej časti dostáva až do teritórií, kde sa priamočiary thrash stretáva s death metalom. Tento dojem umocňuje aj pár vhodne zasadených klepačiek, hutný zvuk a vokál, ktorý pripomína prvý album Malevolent Creation (nakoniec, práve ich nazývajú aj "deathmetalový Slayer). Agresia, nadupanosť, rýchlosť, ale aj vhodná dávka melodiky, takto nejako vyzerá ortodoxne klasický a pritom vôbec nie beznádejne zastaralý thrash. Moderný "metalista" sa možno uškrnie nad tým, že jeden z gitaristov sa premenoval na Steve Terror, okované "vohozy" už tiež nie sú až tak "in" (účesy v štýle "bouchlý kamna" si už našťastie rozčesali), ale takto Kanaďanom ich hudbu verím viac, než keby ju v snahe zapadnúť do "trendu" podávali s modrým ježkom, intošskými okuliarmi a v gatiach s rozkrokom medzi kolenami, pokecanými od horčice :-) Nakoniec, robia tak už devätnásť rokov a pred ich formou ostáva len víriť prach nejakým tým sombrerom...
(Martin)
|