Štýl: hardcore, punk, metal

Skladby:
1. Realita? 4:03
2. Skoč! 3:10
3. Boj 3:03
4. Hitovka 0:04
5. Použi päsť! 3:47
6. Neverím 1:47
7. Panic 3:37
8. Svine 2:20
9. G.E.C. 0:36
10. Bež preč! 2:54
11. Turúru 1:08
12. Možno 3:41
13. Načo? 0:23
14. Pripíjam 4:40
15. Neverím (rádiová verzia) 1:46
16. Dokedy? 3:44
17. G.E.C. (cenzúrovaná verzia) 0:36
18. Džihád 4:09
19. Ešte jedno (bonus) 3:27
20. Svetlo v temnotách (bonus) 4:57

Total: 53:52

Zostava:
Milan "Doctor" Jakubík - spev
Pavel "Hirax" Baričák - gitara
Ľubo Šimo - gitara
Stano "Stanley" Pastucha - basa
Peter "Kuco" Kucián - bicie
Hosť:
Sanchéz - zbory (5, 12)

Kontakt:
http://www.editor.sk

Vydavateľ:
Hirax Records

Je to takmer presne tri roky, čo som písal recenziu na predošlý album slovenskej, v novom tisícročí už výrazne HC-punkovej skupiny EDITOR. Vtedy som bol vcelku spokojný, napriek tomu, že takúto muziku veľmi nepočúvam. Čo sa novinky týka, moje pocity sú dosť zmiešané. Po hudobnej stránke v podstate žiadne zásadné zmeny nenastali. Stále sa jedná o zväčša svižný, politicko-sociálno-kritický, hardcore punk tentokrát sa mi zdá o niečo viac napáchnutý metalom. V tomto problém nevidím. Už v predošlej recenzii som písal, že sa nejedná o nič prevratné a novátorské (o to autorom určite ani nešlo) a hlavnými ingredienciami v hudbe EDITOR sú síce našľapané, ale zároveň už aj nespočetne krát obohraté riffy a postupy. Na novinke mám pocit, že šľahačka z tohoto koláča je už zjedená a na rad prišli riffy síce rovnako nespočetne krát obohraté, ale už o niečo menej šľapavé a chytľavé. Jednoducho povedané, muzika už nefunguje na prvé vypočutie a pri intenzívnejšom počúvaní sa vo mne tento pocit len stupňuje. Texty sa zaoberajú najmä politickými a sociálnymi témami, nechýbajú však ani ego-hecovacie, prípadne nejaké tie srandičky a rôzne vtipné intrá. Celkom pekný nápad sa podaril v skladbe „Neverím“. Na disku sú dve verzie s úplne rozdielnymi textami. Jedna s antináboženským a v druhej sa namiesto neverím spieva nevarím a je to v podstate kritika konzumného života (samozrejme s dávkou nadsázky).

Nebudem sa tu ďalej rozpisovať. Úplná katastrofa to nie je (počul som aj podstatne horšie a dokonca v bežných rádiách). Nájdu sa tu aj svetlé výnimky napr. už spomínaná rádio verzia „Neverím“, celkom podarená je aj „Turúru“, prípadne aj „Hitovka“ (obidve patria skôr do katergórie úletov). Spolu s vtipnými intrami nahrávku ako-tak udržujú nad hranicou nudy. Myslím, že napriek všetkému by tento album mohol mať úspech aj keď skôr mimo underground. Dnes je vcelku módne na jednoduchom, šľapavom základe len tak, trochu vulgárne, pičovať do politiky, alebo v podstate do hocičoho.

(Golo)