Štýl: elektro rock/metal

Skladby:
1. Ked som isiel 3:59
2. Kreative Träume 5:45
3. Moderne Sklaven 4:39
4. Halle Der Könige 6:20
5. Demenzia 7:03
6. Halle Der Könige - Remix 6:29

Total: 34:18

Zostava:
Nathan Plancherel - gitara, klávesy, programovanie
Roderick Zeig - spev
Pete Schuler - bicie
Mladen Kuvezdanin - basa

Kontakt:
http://www.gezeiten.com

Gezeiten je švajčiarska kapela fungujúca od roku 1998, ktorej názov označuje príliv a odliv mora. Ovplyvnenie touto pomerne originálnou problematikou je evidentné už pri prvom pohľade na nezladený obal tohto cd. Jedná sa tu o snahu graficky zjednotiť more a objekt mesiaca, priamo vplývajúci na spomínaný príliv a odliv. Nanešťastie je to všetko zahalené do odtieňov modrej, fialovej a zelenej a doplnené o štyri postavy (zrejme symbolizujúce členov kapely) odeté v plášťoch. Istý Dan Zahed obal evidentne graficky nezvládol.

Odhliadnuc od tohto faktu a prihliadnuc k tomu, že sa na mixovaní materiálu podieľal Bruno Kramm (niektorým známy z psychopatických Das Ich) sa cd zdá vcelku dobre a kvalitne nahraté. Ihneď po prvom vypočutí poslucháč zistí, že toto demo obsahuje namiesto avizovaných piatich skladieb aj šiestu neoznačenú. Vcelku netradičný omyl sa objavuje aj na cd potlači. Na oficiálnej stránke kapela uvádza, že sa jedná o remix štvrtej skladby „Halle Der Könige“. Hudobne sa Gezeiten pohybujú v zónach elektro rocku či metalu s výraznými melodickými linkami a jednoduchšími postupmi. Pri počúvaní tohto dema som si spomenul na kapely ako In Extremo, Rammstein, Subway To Sally či estónskych elektronikov Forgotten Sunrise, s ktorými má táto hudba nezameniteľné znaky.

Prvá skladba disponuje pre Švajčiarov celkom netypickým názvom „Ked som isiel“. Zasväteným priateľom slovenského folklóru asi v tomto momentne skrslo hlavou o čo by sa mohlo jednať, hoci motív tohto činu a hlavne ako sa švajčiarska kapela dostala k slovenskému textu ľudovej piesne mi ostáva záhadou. Na ilustráciu poslúži krátky úryvok z textu:

Podľa všetkého sa jedná o najsilnejšiu skladbu tejto nahrávky, možno práve vďaka prekvapivému zhudobneniu a nápadu. Roderick sa so slovenčinou uspokojivo popasoval a drobné fonetické chybičky sa dajú odpustiť. Zvyšok albumu je už odspievaný v nemčine, žiaľ nepôsobí už tak autenticky a zaujímavo. Prevažne sa jedná o skladby s celkom priehľadným motívom, kde pomalé, rytmické a melodické jadrá s recitovanými textami prechádzajú do stredne rýchlych refrénov s murmurom, aby opäť upadli do pasivity. Všetky hudobné nástroje sa vtesnávajú a stotožňujú s touto ideológiou, takže technickejšie a progresívnejšie party nečakajte.

Osobne mám dojem, že Gezeiten majú talent skomponovať počúvateľný materiál, hoci asi najväčším nedostatkom bude neschopnosť vytvoriť si svoju vlastnú originálnu tvár. Vzhliadnuc však k faktu, že sa nejedná o plnohodnotný album, musím vyzdvihnúť toto demo a myslím si, že v kapele tkvie potenciál hodný povšimnutia. Dobrá šanca na prvý album.

(Tomáš)