Štýl: black metal

Skladby:
1. Fire Of Pentagram 2:07
2. Circle Of Actived Powers 4:02
3. Magical Creation 5:06
4. The Birth In Demoniac 4:33
5. Hall Of Evil 5:10
6. Datura Stramonium 4:13
7. Threshold Of Transition 7:33
8. The Causing Of Goety 5:49
9. Nigromancy 4:34
10. Belial 7:36
11. Midnight Mountains 10:10
12. Banks Of The Eternal Death 2:05

Total: 63:06

Zostava:
Ordog - sólová gitara, vokál
Dainonion - bicie
Hrabie Macina - klávesy
Ohaf - basgitara
Majster Sfery - gitara

Kontakt:
daimonion@centrum.sk

Vydavateľ:
Hrom Records

Ako sa zdá, časy, kedy bol slovenský black metal väčšinou obskúrnou kratochvíľou amatérskych nadšencov, ktorí zvládanie dva a pol akordu doplnili image a „ideami“, opajcnutými od najväčších lumenov „antikomerčného čierneho podzemia“, pomaly ale isto berie čert. Aktuálnym príkladom skupiny, ktorej album po každej stránke obstojí v porovnaní s tým lepším na európskej scéne, sú podtatranskí Pagan Spirit. Predošlé CD kežmarskej päťky, šírené len na vlastné triko, som nepočul, pamätám si iba toľko, že vo viacerých recenziách sa objavili námietky voči zvuku. Tie tentokrát nehrozia, hoci po klávesovom úvode sa na poslucháča na moment vyrojí gitarová zmäť, zo všetkého najviac pripomínajúca prvý album fínskych Beherit. Tento úlet však ustúpi v prospech skôr čistého, mohutného a priestorového zvuku, s ktorým budeme mať dočinenia počas zvyšnej hodiny albumu.

Ten na ploche veľkorysého časového rozpätia prináša dvanásť skladieb. V prípade prvej a poslednej ide o klávesové záležitosti, pričom záverečná náladovka mi neviem prečo pripomína jednu drobnosť gréckeho mága Vangelisa, použitú v prírodopisnom seriáli Dobrodružstvo rastlín (pokiaľ si teda dobre pamätám to, že ju stvoril on). Ortodoxne metalová podstata CD sa už uberá v duchu klasického black metalu, položeného skôr na severských základoch, nie priam tých z čias Darkthrone, Burzum alebo Mayhem, nie, tu je pri všetkej drsnosti cítiť predsa len umeleckejší prístup a atmosférou má album blízko skôr ku klasickým dielam Emperor. Možno to bude práve hojným využívaním kláves, ktoré nehrajú žiadne cukrkandlové vyhrávky, ale starajú sa v prvom rade o husté náladové podmazové plochy a k slovu sa dostávajú aj v pomerne častých akustických a poloakustických pasážach, kde ich zborové, prípadne klavírne registre niekedy pripomínajú klávesy u Enslaved. Vôbec celá hudba má taký zaujímavý severanský nádych, za ktorý môže snáď aj to, že namiesto bežných pesničkových foriem v štýle „úvod-sloha-refrén-to celé repete“ má štýl komponovania u Pagan Spirit bližšie k tvorbe vážnej hudby. Skladby sú košaté, poväčšine v rezkých tempách, ale s dosť častými zmenami a bohatstvom pasáží. Black metal tohto spolku je pri všetkej atmosferickosti energický, dramatický a oplýva skôr harmóniami ako melódiami. Tie tam samozrejme sú, ale zabudované hlboko v štruktúre hudby, objavíte ich až po viacerých posluchoch, čo je zároveň zárukou toho, že album sa vám len tak rýchlo neprepočúva. Pokiaľ ide o prácu gitár, tak tá je na skôr priamočiarý štýl, akým black metal je, nadpriemerná. Basgitaru cítite viac-menej podvedome, ale celková rytmika je vydarená a zvuk nahrávky je kompaktný. Vokál sa uberá prevažne tou klasickou zlovestne krákavou, ale našťastie nie uškriekanou cestou a texty sa zaoberajú hlavne pekelnou a okultnou tematikou. „Pohanskou výnimkou“ je rozsiahla kompozícia „Midnight Mountains“, venovaná nepochybne Tatrám a slovanským božstvám.

Ako celok tento album nemôžem hodnotiť inak, ako vydarený. Zvlášť v rámci ostrého, ale pritom atmosferického a epikou strihnutého black metalu.

(Martin)