Štýl: funky metal/crossover
Skladby: 1. Got Freaks 1:38 2. Backseatboy 3:03 3. Talk 2:10 4. B52 2:23 5. Get Away 3:06 6. Country Side 3:12 7. Seven 2:25 8. Cynical Dimension 4:48 9. Words 2:09 10. Get it on 3:37 11. Your Style 2:34 12. Freebee 2:57 13. Surprise Me 2:34
Total: 36:41
Zostava:
Rick - Guitar Coen - Vocals David - Drums Wouter - Bass / Backing Vocals
Kontakt:
http://www.cheesy.nl
Vydavateľ:
Little Shark Records
|
Cheesy - Beg (2003)
Niekedy sa mi dostane toho „potešenia“ recenzentsky sa popasovať s hudbou, ktorá stojí v lepšom prípade na okraji môjho hudobného záujmu. Neviem, či je to preto, že ma nebodaj ktosi považuje v oblasti hudby za kapacitu, alebo je to o tom, že to, o čom sa nikomu písať nechce, nakoniec obesia na krk mne...V každom prípade je štvorica Cheesy z holandského Haarlemu príkladom presne takejto kapely.
Takže začnem netradične od obalu debutového albumu skupiny - ak aj tento má za úlohu predávať, tak určite nie mne. Je tam nejaký pes, ktorý má tuším dva tie oné (alebo to u psov tak vyzerá, neviem, neskúmal som). Snáď kapela stavia na to, že ľudia budú zvedaví, čo za hudbu ukrýva takéto „veľmi nezávislé“ balenie. Keď teda zvedavec CD vloží do prehrávača, dočká sa vcelku pohodovej a v súčasnosti aj pomerne tradičnej „modernej rockovej“ hudby. 13 skladieb prebehne za nejakých 36 minút, takže je jasné, že ide o skôr svižnejšiu produkciu, hravú, skočnú a väčšinou aj tvrdú, tu a tam priam nabrúsenú. Aby som to skrátil, pretože na obkecávanie tu toho zas toľko nie je, Cheesy sa bavia hraním zmesi funky, metalu, punku a HC, so sekanými gitarami, zvonivou slapujúcou basou a vokálmi od melodického, trochu kvákavého spevu (čosi ako Primus, možno) cez deklamovanie alebo rovno rap po „kornovské“ hulákanie. Milovníci štýlu okrem už spomínaného basového čarovania ocenia aj výkony ostatných hudobníkov, tu a tam použité sample a dobrý zvuk. Vo mne osobne tvorba Cheesy evokuje vplyv Faith No More, Red Hot Chili Peppers, Mindfunk, Living Colour, v tvrdých pasážach už spomínaný Korn a hip-hopové pokusy Anthrax. Niekedy sa ozve aj závan klasického HC, ktorý určite nie je na škodu veci. A až na pár melodických zjemnení sa tu nikto nesnaží sladiť baladami, čo vítam tiež. Slušne zvládnutá hudba, doslova tanečná, nemôžem povedať, že by mi jej posluch spôsobil utrpenie, ale nemyslím, že sa v dohľadnej dobe zbláznim do niečoho podobného.
(nahrávku je možné získať v distribúcii Dead Fish Production)
(Martin)
|