Štýl: grind core
Skladby:
1. Blotto Roe 1:14
2. Genial Genitals 1:10
3. Shorter Chunder 0:26
4. Monstrobowels 2:37
5. Vomit Deviant Orgasm 1:22
Total: 6:49
Zostava:
Mikuláš Hric - gitara, vokál
Ľuboš Hric - basgitara, vokál
Jozef Bančanský - bicie
Kontakt:
infinitedol@pobox.sk
|
Infinite Dolorism - Promo 2005 (2005)
Z čias dávneho undergroundu si pamätám, že Lepra si v jednom čísle svojho Death Fist zinu položil rečnícku otázku „prečo do šedivého boha sa u nás na Slovensku nerozvíja grind core?“ Doba pokročila, „underground už není to, co bejval“ ešte pred dopitím 16. piva, ale situácia v rezorte grind core sa o niečo zlepšila, niekedy až tak, že fanúšik žánru môže byť nadšený.
Sačurovskú trojicu Infinite Dolorism registrujem prakticky od začiatku, kedy sa chalani ešte pokúšali o death/black metal, a zvlášť potom, čo sa rozhodli drhnúť to v žánri, ktorý im je bližší - grind - začali vyznievať sľubne. Hlavne naživo, lebo prvé skúšobňové demo sa ku mne ani nedostalo. To druhé, aktuálne, som si doma ešte v deň, kedy som ho dostal, pustil niekoľkokrát po sebe a v zásade ho kvôli krátkemu hraciemu času takýmto štýlom počúvam doteraz.
Promáč obsahuje päť skladieb mimoriadne chytľavého, energického a pritom surového grindu, ešte vylepšeného punk/crustovo skákavými melódiami. Vo vyrovnanom pomere sa tu striedajú klepačkové, rýchle a stredné tempá a hudba pôsobí vcelku bujarým, občas priam švihnuto veselým dojmom, zabaleným však do výrazne zverskej surovosti. O tú sa starajú jednoduchšie, ale drviace riffy a v prvom rade škála brutálnych vokálov, od zrejme aj zefektovaného prasačieho ryku, „yyyyyyyyypsilonov“ cez grindový rev a klasický škrek po zborový pokrik, jačanie typu „ajajajaj“, pišťanie a podobné pazvuky, ktoré v tých správne tanečných pasážach vytvárajú naozaj divoké kombinácie. Ak by som to mal k niečomu prirovnať, tak si predstavte, že v mlynčeku na mäso zomeliete Dead Infection, Squash Bowels, mexický Disgorge, Isacaarum, Abortion, Rotten Sound a výsledný nárez by sa tvorbe troch východoslovenských nadšencov vcelku mohol podobať. S týmito prirovnaniami by možno veci neznalý potenciálny záujemca mohol mať obavu o originalitu, opak je však pravdou, myslím, že v tomto smere stojaté vody slovenského extrému rozvíril čerstvý vietor.
Plusom je ešte na grindové pomery takpovediac luxusný zvuk, až sa mi veriť nechce, že takéto mäso vyliezlo z rockersky orientovaného štúdia Esprit. Osobne by ma potešilo, ak by ďalšia porcia od Infinite Dolorism mala o 20 minút viac a dodalo by ju nejaké to vydavateľstvo, títo traja brusiči na to fakt majú.
(Martin)
|
