Štýl: grind/death/crust

Skladby:
1. Burn 2:52
2. Ballads Of Satisfaction 2:35
3. Destroy 1:37
4. Powerless Possession 3:26
5. Smelly Feelings 2:28
6. Lonely Victim 4:10
7. Spider 3:18
8. Way Of Gone 3:32
9. Detonation 2:46
10. Implode 3:37
11. Crust 4:33
12. Rising 5:32

Total: 40:32

Zostava:
Fuko - gitara
Kery - vokály
Džilbert - basgitara
Wilkes - bicie

Kontakt:
redrum@pobox.sk

Fakt neviem, koľko ľudí mimo Košíc pozná túto kapelu, ale verím, že čoskoro sa o nej začnú dozvedať. Nakoniec, zahrali zopár koncertov, o ktorých sa písalo aj v tunajších reportoch, takže prinajmenšom o pódiovom nasadení týchto brusičov na čele s divokým frontmanom čitatelia predstavu majú. Už dlhší čas som umelcov duril do štúdia a promáču som sa teda potešil. Tým viac, že „krvavé sonety“ sú materiálom ako stvoreným na dlhohrajúci album. O čo v týchto 12 skladbách ide? Skúste si predstaviť, že niekde je na reťazi uviazaný veľký a zúrivý pes. Vy, spoľahnúc sa na to, že reťaz je naoko pevná a vy ste v dostatočnej vzdialenosti od „najlepšieho priateľa“, ho so zámerom spestriť si deň trochou srandy začnete dráždiť. Psisko gúľa očami, vrčí, škrípe zubami, napína svaly...obojok zrazu povolí a pes je v zlomku sekundy pri vás a zbesilo, ale systematicky vás začne rozoberať na prvočinitele... A teraz trochu „hudobnej publicistiky“ - po úvodnom prasknutí a všeobecne známom intre (majú ho aj Mortician)„red-rum, red-rum“, neviem, z ktorého filmu to môže byť, sa vyhrnie veľmi divoká nadupaná extrémna hudba, ktorá má zo všetkého najbližšie ku grind coru s prvkami death metalu a crustu. Predstavte si niečo ako podzemnejšiu a brutálnejšiu verziu debutu Fear Factory, strihnutú Nasum, Driller Killer a mexickými Disgorge. Divočina, zdá sa... Naviac niektoré hudobné postupy, zvlášť stredné „vysokotlakové“ pasáže pôsobia „moderným“, skôr industriálnym ako metalovým dojmom. Muzicírovanie redruM stojí na zúrivom, priamočiarom agresívnom podaní, počuť, že kapela hrá s jednou gitarou, ktorá sa ani nesnaží skryť, že je na všetko sama a je akurát tak riadne husto nazvučená a spolupracuje s kloktajúco-bručiacou basou. Rovnako bicie nehrajú ani o prechod viac, než koľko treba, bicmen pôsobí hlavne ako nemilosrdne poháňajúci motor - klepačky, punkové rýchlovky, stredné tempá za podpory kopákovej kanonády, do toho prechod tam, kde treba, a úplne to stačí. O asi jediné vyhrávky sa v tomto náreze stará basgitarista. Hudba rozhodne nebuduje na melódiách (tie, ktoré tam sú, pripomínajú crustové kapely, hrajúce blackmetalové covery s brutal deathovým zvukom), ale na striedaní rytmov a rifov, ktoré zvlášť naživo dokážu v poslucháčovi vyvolať tranz. K tomu vcelku pestrá paleta brutálnych deathgrindových vokálov, doplnená priduseným revom a škrekom, ktorý niekedy akýmsi zvráteným spôsobom rapuje. Občas strojové, inokedy živelné hrnutie podporuje hutný a veľmi surový sound (made by Tomako). Milovníci štandardných „extrémov“ a uhladenej produkcie, môžete redruM risknúť, ale je to skôr pre „zvieratá“. Na slovenskej extrémnej scéne mimoriadne kvalitná a svojská „posila“.

(Martin)