Štýl: atmosferický industrial black
Skladby: 1. ...if...than... (2.13 a.m.) 0:38 2. Lustmistress 4:23 3. Masquerade 4:47 4. Inprisoned in forgotten donjon 4:52 5. Inner Fear 5:30 6. The secrets of psychic's diary 6:09 7. Love is a poisonous cunt 5:08 8. Hypnosis 4:39 9. Thanalogy (Temptation of inner beasts...) 6:10
Total: 42:16
Zostava:
Anghellina - spev Khaablus - vokály Khopec - gitary Roberto - gitary Paraghus - basa Marthus - bicie, klávesy, murmur
Kontakt:
http://www.innerfear.org
Vydavateľ:
Copremesis Records
|
Inner Fear - Thanalogy (2002)
Len nedávno som recenzoval promo materiál skupiny INNER FEAR s názvom The Odeum of Silence a tešil som sa na plnohodnotnú nahrávku. Netrvalo dlho a v prehrávači mám debut tejto skupiny, ktorý nesie názov "Thanalogy".
Ako som už písal jedná sa o výborný atmosferický black založený na množstve ľahko počúvateľných, takmer popových, klávesových melódií, poriadne tvrdený ostrými gitarovými riffmi. Atmosféru dofarbujú stále prítomné elektronické podklady (nie rytmy). Samotnú kapitolu tvorí krásny hlas Anghelliny, ktorý kontrastuje s blackovým, hrdelným škreko-prednesom Khaablusa. Je to síce už trochu otrepaná kombinácia ale táto nahrávka je dôkazom, že keď sa to dobre zaranžuje a tie vokály sú kvalitné, vôbec to nemusí byť na škodu. Najväčšiu zásluhu na vzniku tohto dielka má samozrejme majster Marthus, ktorý okrem toho, že skomponoval všetku hudbu, nahral všetky klávesy a bicie (Aj vďaka nim som do kolónky štýl doplnil slovíčko industrial. Ten človek hrá s chladnou presnosťou ako robot. (to má byť kompliment)), celý album aj produkoval. Zvuk sa oproti promáču o niečo zlepšil ale podľa môjho názoru by si trochu viac zaslúžili gitary, ktoré vo vyhrávkach a sólach počuť dosť slabo. Po vizuálnej stránke je CD tiež celkom originálne. Predná a zadná časť obalu je z reflexného, svetlo rozkladajúceho papiera s veľkým logom IF navrchu. Vnútro je spracované profesionálne v odtieňoch modrej a obsahuje celostránkové fotky všetkých členov, spoločnú fotku kapely, všetky texty a iné potrebné informácie. Texty sú temné, pocitové, gotické, často so sexuálnou tématikou.
Oproti promáču sa veľa nezmenilo. Pribudlo pár skladieb no aj napriek tomu ostal materiál kvalitatívne veľmi vyrovnaný, bez nejakých slabších alebo hluchých pasáží. INNER FEAR je jednoznačne kapela, ktorá môže mať veľkú budúcnosť. So skvelou pódiovou šou, ktorú na koncertoch predvádzajú môžu víťazne vyraziť do sveta. Chcelo by to ešte trochu doladiť ten zvuk a vyplniť niektoré medzery v angličtine.
(Golo)
|