Štýl: thrash metal

Skladby:
1. The Die Is Cast 2:33
2. Verdict Of Reality 4:17
3. Vengeance (Arabian Messiah) 3:38
4. Thrashdance 3:58
5. The Black Order 4:04
6. Funeral Days 5:08
7. Reborn 3:19
8. Funeral Days (Slovak version, bonus) 5:08

Total: 32:07

Zostava:
Viktor Mareček - spev
Martin Kucej - gitara
Martin Lajcha - gitara
Marcel Chleban - basgitara, vokál
Sven Macúš - bicie

Kontakt:
foa@zoznam.sk

Okolo jednej z najlepších thrashmetalových bánd zo Slovenska bolo pár rokov aspoň v „médiách“ skôr ticho, predsa len, debutový album „Imitations Of Life“ je záležitosťou roku 1999, odvtedy bolo okolo Púchovčanov informačné vákuum, akoby sa po nich zľahla zem... Nedávno som však dostal ich novú nahrávku a naozaj ma teší, že neprestali bojovať. Osemskladbový aktuálny materiál je dôkazom o vyzretej kapele, ktorá inšpiračne síce oboma nohami stojí na scéne z rokov 1985 - 1995, ale zároveň znie veľmi súčasne a sviežo. „The Die Is Cast“ prináša porciu nekompromisného thrash metalu so skôr zámorským švihom, kde popri uháňajúcich rezačkách a sekaných pasážach zostáva dostatočné miesto aj pre melódie - napríklad tá vo „Vengeance - Arabian Messiah“ sa pod kožu vryje na prvý posluch - a technické, prípadne akustické vyhrávky. Takisto sóla na tejto nahrávke fungujú veľmi dobre, zvlášť preto, že sa ich nikto pri mixe nesnažil príliš vytiahnuť nad nahrávku a teda nenarúšajú kompaktnosť skladieb. Album sa pri všetkej drsnosti nevyhýba ani pokojnejším náladám, ako celok je vskutku nadupaný a veľkou devízou sú aj vokály presne toho typu, ktorý máme radi na klasických dielach Testament, Exodus a Slayer. Viktor ako hlavný vokalista sa okrem typického „zetrovského“, občas guľometného frázovania vo veľkej miere posunul aj k hlbšiemu agresívnemu kriku a niekedy sa pustí do melodickejšej polohy, ktorá mu ide tiež. Takým „súčasnejším“ vplyvom je okrem využitia samplov (žeby to v tej „arabskej“ trojke bol „Usáma s fousama“?) aj mierny vplyv death metalu a samozrejme hustý zvuk zo štúdia Shaark. A ešte jedno prekvapenie - skladba „Funeral Days“ je ako bonus prespievaná v slovenčine. Verím, že tejto thrashovej chuťovky sa konečne ujme nejaké schopné vydavateľstvo, Face Of Agony to po tých rokoch potrebujú asi zo všetkého najviac. Keďže ich zámorským kolegom sa darí aj po reunionoch či personálnych rošádach, je zrejmé, že klasický thrash rozhodne nie je hudba „len pre pamätníkov“, ani nemá prečo rozmýšľať nad odpočinkom medzi „starým železom“.

(Martin)