Štýl: heavy power rock

Skladby:
1. Sacrifice
2. Rocket Ride
3. Wasted Time
4. Matrix
5. Return To The Tribe
6. The Asylum
7. Save Me
8. Catch Of The Century
9. Out Of Vogue
10. Superheroes
11. Trinidad
12. Fucking With Fire (Hair Force One)

Total: 60:10

Zostava:
Tobias Sammet - spev
Jens Ludwig - gitara
Dirk Sauer - gitara
Tobias Exxel - basgitara
Felix Bohnke - bicie

Kontakt:
http://www.edguy.nu

Vydavateľ:
Nuclear Blast

Za posledné roky sa u germánskeho telesa EDGUY stalo pekným zvykom, že autorský pretlak pretavia najprv do samostatného EP, po ktorom príde plnohodnotné CD.
Nie inak tomu bolo aj v tomto prípade.

Po zdanlivo nevinnom romantickom klavíri v úvode, sa v podobe najdlhšej kompozície novinky, Sacrifice, rozbehne tá pravá, horkokrvná rocková smršť. Bravúrna práca s náladami, neotrelé spojenie priamočiarej dravosti a melancholickej orchestrálnosti na pozadí progresívne tváriaceho sa rifovania.
Tak ako sa na počiatku svojej kariéry EDGUY otvorene pasovali za nasledovníkov helloween speedu, tak postupom času rozšírili svoj záber aj o hudbu siedmej dekády, hlavne čo sa postupov istého pána Blackmoora týka. Duch RAINBOW na nás dýchne z titulnej Rocket Ride a v tretej, Wasted Time, nemecký kanonieri dokonca nehanebne ukradli celý nosný motív skladby Anya (album The Battle Rages On) od DEEP PURPLE.
Na novej fošni je niekoľko silných, styčných songov, v ktorých o niečo kráča, zvyšok len povinným doplnením do stopáže.
Nie príliš výraznú skladbu Matrix, s podobne ako v prvej skladbe, rifovanými spodkami, (napriek očakávaniam nenavodí filmovú atmosféru), vystrieda rázna, avantasiovsky našliapnutá Return To The Tribe, kde sólo nahrádza zábavná vsuvka zbustrovaných Tobiasových pazvukov.
Čo by to bol za metal made in Germany bez povinných spodkyzvlhčujúcich slaďákov? Na novinke sa objavia hneď dve, polobalada The Asylum, ktorá sa po akustickom úvode roztočí v dusavom rytme, a po nej nedlhá, ale o samply a vokálne aranžmány bohatšia Save Me.
Catch Of The Century, evokujúca dlhé cesty osamelého renegáda na svojej ťažkej harlejke vyprahnutou krajinou amerického juhu, by viac svedčala nejakej zaoceánskej bande z prelomu ôsmej a deviatej dekády. Už len z povinnosti zaradili Edovi chlapci na veľký album aj hrdinskú ódu Superheroes známu z rovnomenného EP.
Záver patrí už toľkokrát pretriasaným podivným výstrelkom a pokusom o vtip; hudobne trochu jalové karibské olé Trinidad a spomienka na krásne časy hair metalových kapiel Fucking With Fire (Hair Force One).
Pre tých viac na východe žijúcich ( ...v Košiciach? Nie, ďalej k japonským ostrovom)zaradili ešte povinný, v Brazílii zrealizovaný živý bonus Land Of The Miracle s dokonale zosúladenými queenovskými vokálmi.
To čo predchodca Hellfire Club predznačil, a úprimne povedané zvukovo nie úplne vystihol, dotiahli rakeťáci na Rocket Ride za podpory famózneho Saschu Paetha k absolútnemu vrcholu. Celý opus navliekli do slušivého moderného hávu s košatou korunou aranžmánov a vzletných, ľahko zapamätateľných refrénov.

Majster Sammet a jeho družina sa počas pôsobenia v hudobnom biznise vykryštalizovali v zrelé teleso s nadhľadom nad rockovou scénou. V snahe ulahodiť čo najširšiemu spektru fanúšikov tvrdej hudby namiešali koktail, pri konzumácii ktorého nedôjde k žiadaným vážnejším žalúdočným ujmám.

(Jeremy)