Štýl: grind core, death/grind

Skladby:
1. DISASTER - Decline of Humanity 2:31
2. DISASTER - Molesting the Fanascism 2:53
3. DISASTER - Black Box Lobotomy 2:43
4. DISASTER - Urban Terrorism 3:10
5. DISASTER - Birth of Ignorance 1:33
6. DISASTER - Chribou 1:58
7. ELYSIÜM - Attendre 2:13
8. ELYSIÜM - Voix sans Issue 3:02
9. ELYSIÜM - Pousiè
10. re 0:09
11. ELYSIÜM - Short Message 3:08
12. SICKBAG - 1984 2:25
13. SICKBAG - Who's the Next? 2:58
14. SICKBAG - Le Gang des postiches 2:28
15. SICKBAG - Temple of Thieves 3:23
16. DESECRATOR - US Vandalizer 1:14
17. DESECRATOR - Intifada 1:12
18. DESECRATOR - Sarkopit 1:34
19. DESECRATOR - Grind HC sur violent Blastbeat 0:44
20. DESECRATOR - Damn Writter 1:28
21. DESECRATOR - Mouchrav 0:45
22. DESECRATOR - S.O.D. 1:31
23. DESECRATOR - Bravo les Djeuns 1:05

Total: 44:19

Vydavateľ:
De

Nové francúzske podzemné vydavateľstvo sa chce orientovať na podporu mladých extrémnych spolkov bez ohľadu na štýl, a to v prvom rade spolkov francúzskych, keďže mu je domáca scéna najbližšia. Štvorzáprah s názvom Da Grind teda prináša pohľad na aktuálne dianie na francúzskej scéne zvlášť na pomedzí grind coru a death metalu.
Prvých šesť skladieb má na svedomí skupina Disaster, fungujúca už od roku 1998. V jej prípade rozhodne nemáme do činenia s amaterizmom, prvým plusom je dobre zvládnutý hutný zvuk a druhým pozitívom je hudba, ktorá je zmesou divokého, ale technicky podaného grind coru a brutálneho death metalu. Odznievajú prevažne zbesilé náklepy, doplnené krepčiacimi zasekávanými pasážami, sólami, pískačkami a občasnými vyhrávkami, ktoré by poslucháč čakal skôr od crossoverových spolkov. Celá vec tak trochu pripomína prvý album amerických Brutal Truth, aj vďaka riadne hlbokému staroškolskému brutálnemu vokálu, ktorému sekunduje nepríčetný vresk. Bonusom je coververzia od grindovej legendy Terrorizer.

Elysiüm sa na scéne pohybujú štvrtý rok a pätica skladieb sa vyznačuje o poznanie amatérskejším, chrastivým soundom. Hudobne ide o priamočiary, pomerne dobre zahraný klasický besniaci grind core s punk a crust vplyvmi, takže skôr niečo pre milovníkov skupín typu Entrails Massacre alebo Agathocles. Dominuje vrieskavý vokál, doplnený hlbším hulákaním a väčšina textov je vo francúzštine.

Sickbag (supporting grind since 2003:- )) si vo svojich štyroch skladbách nastavili o niečo kvalitnejší a basovejší zvuk a hudobne ide o ešte väčšiu divočinu ako v prípade predošlého spolku. Veľmi rýchly a surový, v dobrom slova zmysle uponáhľaný grind core sa mieša s melodikou tak trochu v štýle Kataklysm a o slovo sa hlásia aj elementy, typické pre extrémny hard core, aký hrajú napríklad Benümb. Korunou diela je pomerne široká škála extrémnych a živelných vokálov.

Posledných osem kúskov na CD patrí služobne najstaršiemu (1996) spolku s mimoriadne „originálnym“ názvom Desecrator. Zvuk opäť klesne niekde na hranicu totálneho bordelu a hudobne v týchto skôr miniatúrach ide o chaotický grind core starej školy, kedy k bontónu patrilo aj uvádzanie pomeru improvizácie a kompozície na jednotlivých nahrávkach. Hudobne sú Desecrator v rámci old school grindu dosť presvedčiví, „živý“ zvuk nahrávky som ochotný považovať za zámer kapely. Info hovorí čosi o mixovaní klasického grindu s modernými prvkami, ale tie som tam nenašiel, predsa len, spomalenie alebo zasekávanie zas až taká novinka nie je. Vokály majú poslucháčovi rozdrviť hlavu, nuž kusy lebečnej karosérie mi po cimre nelietajú, ale zverinec to je.

Spoločným menovateľom všetkých zúčastnených je textová stránka, berúca si na paškál v prvom rade humusný stav súčasnej spoločnosti, politiky a civilizácie. Každá kapela vo väčšej či menšej miere ponecháva priestor rodnej reči, ale nemyslím si, že hoci aj rodený Francúz si z toho revu vyberie čo-to filozofické a poučné. Hudobne ma zaujali hlavne Disaster a Sickbag, zvyšok hodnotím asi tak, že takýchto tu už bolo a ešte bude.

(Martin)