Štýl: metal/crossover
Skladby: 1. ... 0:27 2. The sound is beatin' fast 4:20 3. Again 3:28 4. (Atill) not alone 4.02 5. Caught 4:33 6. Unda my skin 4:42 7. Burnin' inside (live) 4:22 8. Time is patient (live) 4:11
Total: 30:07
Zostava:
Wolfgang Pendl - gitara, vokály Thomas Panzenböck - gitara, sprievodné vokály Manuel Kaufmann - bicie Bruno Linher - basgitara
Kontakt:
http://www.boon.at
Vydavateľ:
Burnside Records
|
Boon - Romantic 42 (2004)
Pokiaľ ide o Rakúšanov a ich metalovú scénu, tak tá sa do povedomia dostala hlavne kedysi dávno vďaka extrémnym záležitostiam z rozhrania grind coru a death metalu - za všetko nech hovoria mená ako Pungent Stench, Disharmonic Orchestra alebo Disastrous Murmur. V období, kedy tento žáner išiel medzi Dunajom a Alpami do úzadia, zas vyleteli nadpriemerne kvalitné a zaujímavé blackmetalové záležitosti ako Abigor, Summoning, Golden Dawn a ďalší. Momentálne sa okrem klasikov niečo deje hlavne na poli death metalu, tak toho brutálneho, ako aj melodického, a ináč sa zrejme dosť darí aj v miestach, kde sa metalové teritóriá stretávajú s hardcoreovými. Tam niekde možno nájsť aj domov skupiny Boon, ktorej album z roku 2004 tu recenzujem.
Osemskladbové CD prináša hudbu, s akou sme sa už mnohokrát stretli a ešte mnohokrát sa s ňou stretneme, zdá sa totiž, že tento žáner, postavený na thrashmetalových riffoch, hardcoreových zasekávaniach a melódií z oblasti melodického metalu a punku hudobníkov stále oslovuje. Treba len veriť, že rovnako baví aj poslucháčov, nakoniec, prinajmenšom tento spolok by na nejaký ten ohlas u fans naraziť mohol. Ako som už povedal, nedeje sa nič mimoriadne objavného, len pomerne zdatne dávkovaná energia, hnev a k tomu skôr melancholické nálady a melódie. Osobne mi tento album, ak ho mám k niečomu prirovnať - to asi bude najlepšie - pripomína hypotetickú situáciu, v ktorej by si nemeckí Pyogenesis z čias po albume Twinaleblood urobili drsný HC/metalový projekt, v ktorom by si v tu väčšej, tu menšej miere pripomenuli aj melodické muzicírovanie v domovskom spolku. Pokiaľ vás teda oslovuje metalový nárez s revom a krikom, hardcoreová dupáreň a uvítate, ak sa takéto paľby plynule rozvinú do pokojnejších, prípadne naliehavých rockových nálad, môžete Boon vyskúšať.
Zvuk je v poriadku, aj v tých dvoch skladbách na záver, ktoré pochádzajú z koncertu.
(Martin)
|