Štýl: crossover/cyber metal

Skladby:
1. Intro 00:01
2. Yu 03:05
3. Don't Blame The World 05:04
4. Another Slavery 03:51
5. Barels Go To The Lake 00:22
6. Slicking Way 05:15
7. Uncle Ricky 02:55
8. Flitro 00:50
9. Don't Blame The World (remix) 09:29

Total: 31:01

Zostava:
Eles Zelenka - vokály
Alesh Mátl - gitary
J. "Pazdy" Pazdera - basgitara
Jiří "Jiřina" Melena - bicie
Martin Poppr - samplovanie

Kontakt:
http://www.pop-porn.cz

Skupina Pop-Porn vznikla v Havlíčkovom Brode v jeseni roku 2001. Kto je aspoň elementárne zbehlý v zemepise teda už vie, že sa bavíme o českom spolku. Ten po troch demách natočil na konci roku 2004 prvý album, ktorý svojpomocne medzi fanúšikov dodal pod názvom Another Slavery. Neviem v akom náklade, ale momentálne už na CD dostupný nie je a môžete si ho kompletne stiahnuť zo stránok kapely.

Skôr jednoduchý, futuristicky ladený obal napovie, že máme do činenia s ďalšími snaživcami na poli modernej tvrdej rockovej hudby od susedov. Oproti už recenzovaným Shatter, ktorí napriek „súčasnému“ vyzneniu vychádzajú v prvom rade z tvrdého metalovo/hardcoreového základu, sú Pop-Porn ešte otvorenejší aj nemetalovým postupom, niekedy odkazujúcim snáď až na ovplyvnenie tanečnou scénou, prevedeným do tvrdého gitarového zvuku. Tieto úseky naviac osviežujú mnohými fígľami, postavenými na experimentovaní so zvukmi gitarových efektov. Mnoho pasáží takisto stojí v prvom rade na samplovaných zvukoch a elektronike, takže tvrdá „moderná“ rocková zložka a „postupy odinakiaľ“ sú v tvorbe skupiny prítomné tak pol na pol. Úderné skákavé pasáže s drsnejšími revanými a skandovanými vokálmi sa striedajú s voľnými rockovými partmi, ktoré ukazujú na inšpiráciu povedzme od Alice In Chains až po Type O Negative, takže naozaj najvhodnejším štýlovým označením je tu crossover s cybermetalovou príchuťou. „Skákanie“ z energických tvrdých „jumpovačiek“ do voľnejších „hitových“ rockových melódií a z nich zas do elektronických haluzí a rapovania môže na prvý posluch vyznieť divoko, ale ako nápad sa to dá hodnotiť pozitívne a nemám pocit, že by celok kompozične kríval. Ak si potrpíte skôr na experimentálne, remixové záležitosti, tak si na svoje prídete hlavne v záverečnej skladbe.
Pokiaľ ide o texty, tak k nim len toľko, že sú v angličtine. Nenašiel som v sebe dostatok energie na lúštenie oku skôr nepriateľského fontu a z úryvkov typu „hey bitch“, „jump-jump-jump“ alebo „fuck-fuck-fuck“ radšej závery vyvodzovať nejdem.

Materiál bol nahrávaný v Haciende, zvuk má teda svoj podiel na tom, že vznikol počúvateľný album v štýle, ktorý ide dosť mimo mňa.

(Martin)