Štýl: post-death metal

Skladby:
1. Your Pussy Is Crying 2:58
2. The Old Ent Is Recalling 2:31
3. Two Hobbits And Masturbating Ent 1:55
4. Once Upon A Time 1:26
5. Zombiemole 1:57
6. The Ripper 1:58
7. Lost In The Cask 2:47
8. Total Rotten 3:31
9. Knife In The Ass 2:39
10. SadoRitual 3:21
11. Ebola Lives 2:01
12. CruentMortis 1:31

Total: 28:41

Zostava:
Ivin - gitary, basa, programovanie
Ado - hlavný vokál
Tomy - sprievodný vokál
Hosť:
cAlex - gitarové sóla 1, 6

Kontakt:
ivin@netkosice.sk

Košice sa pomaly ale isto stávajú mestom, kde extrémnu metalovú scénu vytvára 15 ľudí v 10 kapelách (nie že by to bolo na úkor kvality) a to je v tom ešte zopár hyperaktívnych persón, ktoré v rámci „pridanej hodnoty“ doma tvoria veci, o ktorých ťažko povedať, či majú bližšie k projektom alebo regulérnym spolkom. Povedzme skôr k tomu druhému, lebo naživo to hrateľné je, akurát že nie sú ľudia, ktorí by mali čas a seriózny záujem.
Významným predstaviteľom tohto prístupu je Ivin z momentálne neviem či aspoň teoreticky fungujúcich Nostrum, ktorý podľa posledného „sčítania hudobných aktivít“ má osem „domácich“ zoskupení a zatiaľ jedno, v ktorom aktívne hrá. Aktívne hranie, ak to neviete, obnáša skúšky a koncertovanie s kapelou, ktorá disponuje zostavou z mäsa, kostí a hudobníckych schopností, to len tak na pripomenutie.
Zombiekrtkovia a ich príbehy z krtinca, no, nejako smrteľne vážne to neznie, ale netreba sa týmto nadhľadom nechať vydesiť, tých necelých 29 minút na zatiaľ (dúfajme, že len zatiaľ) neoficiálnom striebornom kotúči obsahuje hudobnú náplň, ktorú treba brať radšej vážne. Ak máte Ivina zafixovaného výhradne z Nostrum, tak budete asi prekvapení, že tento hudobnícky zdatný a nápadmi sršiaci typ sa nebráni ani výrazne extrémnejším žánrom. Ono stačí si pozrieť zostavu a podľa toho, že okrem hlavného aktéra, ktorý nahral gitary, basgitaru, naprogramoval bicie a cAlexa, ktorý v 1. a 6. skladbe zahosťoval čoby sólový gitarový čarostrelec, sa o vokály postarali slávici z Cruent - Ado naručal hlavý vokál a vyrobil texty a Tomy obstaral druhý vokál (a zrejme tie texty preložil do angličtiny) a že teda pôjde o skôr nárezovú, ako progresívnu záležitosť. Nuž, nárez určite a progresivita? No, nie všetky gitarové linky sú úplne typické pre hudbu, ktorá zo všetkého najviac pripomína hustý valivý death metal v skôr strednej rýchlosti, spestrenej ťažkými spomaleniami a nejakými tými klepačkami. Základ je na dôrazných a skôr priamočiarych deathmetalových či aj jednoduchších grindových riffoch, do ktorých však prenikajú pomerne disharmonické pasáže, takže povedzme čosi ako klasická škola s občasnou dávkou psycha. Tá dávka sa ešte znásobí v mnohých linkách hlavnej gitary, ktorá na rozdiel od v zásade „ortodoxných“ postupov hrá veci, ktoré zamotajú hlavu buď svojím čudne skresleným, niekedy až étericko-zvonivým zvukom, inokedy zase hrajú melódie a postupy, ktoré možno počuť od rockovej po soundtrackovú hudbu, len do extrémneho metalu by ich dal asi málokto. Odvaha sa niekedy vyplatí, spolu so samplovanými zvukami a skôr pochmúrnymi intrami vytvárajú veľmi zvláštnu atmosféru niečoho neznámeho a nie veľmi príjemného, odhliadnuc od začiatku „Once Upon A Time“, ktorý pripomína Nedeľnú chvíľku poézie:-) Atmosféru okrem rôznych zvukov (to v „Zombiemole“ sú kuriatka?!) vytvárajú aj bicie, dosť postavené na drviacich kopákoch, ktoré poriadne počuť, a samozrejme vokály. Adam grúli a reve v hĺbkach, občas zaryčí aj kdesi v stredoch, a výšky má na starosti Tomy, občas znejúci, akoby ziapal na dne hlbokej studne, čo v tých partoch, kde sa obaja stretnú, vyznieva, ako keby sa jeden chystal zožrať druhého, ktorý sa v strachu snaží schovať. Kapitolou samou osebe sú cAlexove sóla, tie teda tiež majú s death metalom máločo spoločné, ale na druhej strane je výsledný efekt naozaj „mimokozmický“. Zvuk z Fork In The Eye je skrátka v poriadku, death metal, texty - urobte si obraz podľa tracklistu. Ako celok nejak nemám, k čomu by som Zombiemoles prirovnal, jednoducho (post) death metal, ktorý znie dostatočne extrémne, ale k tomu má aj švih, atmosféru, niekedy „strašidelnú“, niekedy strelenú, niekedy len atmosféru, a nápad.
Záverečné dve skladby sú bonusovky, jedna je z dávneho repertoáru Cruent, druhú môžete počuť aj na albume projektu KE-Ground alebo na zatiaľ nevydanom cruentovskom albume NecroGod.

(Martin)