Štýl: space neo-metal

Skladby:
1. Gastric Rroarr 1:46
2. Spacegore Attack 2:04
3. Barney "The Piggy" 2:06
4. Infected 2:42
5. Faceless 2:50
6. Amentia-instr. 3:46
7. Vomeeting 2:54
8. Metal Meltdown 4:43
9. Namaste 4:30
10. Song Of Skyland 2:13

Total: 29:35

Zostava:
Pavel Jeřábek - vokál + všetky nástroje

Kontakt:
moontears@volny.cz

Moontears Of Doom je projekt človeka s menom Pavel Jeřábek. Moontears Of Doom je tiež novátorským pokusom o akýsi space neo-metal či space-gore, subjektívne však súvislosť s gore vidím akurát tak v nechutnej fotografii na obale, no ktovie o čom sú texty. Totiž nikde som nenašiel ani zmienky, o čom si tak Paľo pospevuje. A do tretice, Moontears Of Doom, konkrétne cd „Spacegore Technology“ má jeden z najgýčovejších obalov aký som kedy videl, a to až do takej miery, že som spotreboval nejeden kJ energie nato, aby som sa vôbec prinútil strčiť tento materiál do prehrávača. Už podľa venovania na obale dáva hlavný a jediný mozog tohto projektu tušiť, že dielo je venované jeho kamarátom, a preto ho bez dlhšieho pripomienkového konania jeho partii aj prenechávam. Predtým však aspoň pár slov na okraj. K avizovaným vplyvom Dream Theater, Cynic či Gordian Knot človek zvykne za tie roky pristupovať s istou obozretnosťou a v tomto prípade sa to dvojnásobne vyplatilo. Jednotlivé fragmenty zo spomínaných veličín občas človeku v uchu zaznejú, často sú však prevŕšené umelými zvukmi a samplami ako vystrihnutými z útoku vesmírnej lode, občas necitlivo zabité naprogramovanými bicími. Cd „Spacegore Technology“ obsahuje celkovo 10 skladieb, v ktorých realizácia nápadov a jednotlivé motívy kolíšu od pozitívnych okamžikov k negatívnym a zase späť. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že mi táto nahrávka pripomína skôr hru alebo experimenty s hudobnými nástrojmi ako dielo určené k opätovnému počúvaniu. Navyše všetko Paľove snaženie vyústi v ôsmej a deviatej skladbe až do príšerných heavy-metalových opusov, ktoré majú asi pripomenúť všetkým extrémistom, že šušťáky na nohy za letných horúčav nepatria. Toto bezvýrazné, nezaujímavé dvojskladbové zakončenie inak priemerného albumu excelentne dokázalo otriasť mojou psychikou. Napriek všetkým negatívam som presvedčený, že gitarové nápady tohto albumu budúcnosť majú, avšak treba zostúpiť z nebies a nehľadať multiinštrumentalistu tam kde nie je.

Záverom toľko, že celé cd je bez uceleného ideového konceptu a jednotlivé skladby prinášajú rôzne, štýlovo odlišné, momenty, čo na počúvateľnosti taktiež nepridáva. Zaujímavejšou sa javí štvorica skladieb od „Spacegore Attack“ až po „Faceless“, škoda že takým dynamickým duchom a nápadmi neoplýva celý album.

(Tomáš)