Štýl: hc / brutal death metal / grindcore

Skladby:
1. Bushido Codex 2:46
2. Hibakusha 3:22
3. Dirty Ego 2:49
4. A perfect world of shit 1:51
5. Year zero 2:25
6. Le gang des postiches 2:41
7. Room 57 1:38
8. Whose next? 2:37
9. Without lucky star hero 3:04
10. Empire of disgust 4:41

Total: 27:54

Zostava:
Francois Roux-Bechiali - bicie
Joackim Picot - basa
Julien Divert - gitara
Julien Henri - vokál
Diego Janson - gitara

Kontakt:
http://sickbag.free.fr

Vydavateľ:
Deformeathing Production

Sickbag sa dostali do povedomia tuzemskej poslucháčskej komunity predovšetkým vďaka triu Eternal Bleeding, po boku ktorých len nedávno odohrali slovensko-poľsko-maďarské miniturné. Na tejto trase kapely podporili aj grindcoroví šialenci Deformed blízki vydavateľstvu Deformeathing productions. Vydaniu premiérového albumu „Bushido Codex“ pod ich taktovkou teda nestálo nič v ceste. Keďže vystúpenie na tohtoročnom Obscene Extreme patrilo k vrcholom festivalu, bolo obhliadnutie sa po ich debute, starom len niekoľko dní, nutnosťou. Informačný kanál cez Rasťa (Eternal Bleeding) až k Wojtekovi (Deformed) nakoniec slávil úspech, vďaka čomu môže Incipitum medzi prvými na svete priniesť pohľad na toto dielo.

Kapela Sickbag nastúpila na cestu francúzskou extrémnou scénou pred necelými troma rokmi. S rýchlosťou blesku sa pustili do práce, ktorej výsledkom bolo demo „Vomiting Reflex“. Rok 2004 priniesol pozitívnu kritiku a pozornosť sa nasmerovala k EP-čku s názvom „A Perfect World Of Shit“, aby sa o rok neskôr Sickbag objavili na grindcorovom splitku „Da Grind 4 ways split“ (recenzia) po boku krajanov Disaster, Elysium a Desecrator. Nasledoval hudobný vzrast, koncertná aktivita a tvorba ďalšieho materiálu, ktorá vyústila k vydaniu recenzovanej novinky „Bushido Codex“.

Hodnotenie nahrávky treba začať spomenutím hudobných inšpirácii, ktoré cítiť z tvorby Sickbag. Ide predovšetkým o zoskupenia The Dillinger Escape Plan, Cephalic Carnage, Gadget, Crowpath a ďalšie spolky podobného ducha a emočného ladenia. Práve posledné roky sa podpísali na zviditeľnení novátorského prúdu francúzskej scény vychádzajúceho z hudby spomínaných amerických a švédskych veličín. Tejto tvorbe je vlastné svojské miešanie brutal deathu (prípadne grindcoru) s hardcorom a upútať pozornosť poslucháča má chaos, zložitosť a disharmónia kompozícií. V hrubších rysoch možno Sickbag prirovnať ku krajanom Zubrowska, avšak s uhladenejším a technickejším prístupom. Tam, kde sa Zubrowska začína pohrávať a odľahčovať atmosféru, Sickbag pritvrdzujú a technizujú. Vďaka tomu ich hudba vyznieva o triedu serióznejšie, presnejšie, a podľa mňa aj zaujímavejšie. Presnosť, s akou do seba zapadajú jednotlivé fragmenty skladieb, je zarážajúca o to viac, že ide o premiérový album. Kvalitný zvuk v sebe zahŕňa rýchle, úderné a technické bicie. Elegancia dvojice gitár pretrváva až do záverečných momentov nahrávky: niekedy gitary opakujú základný motív, inokedy príde technickejší, stále však rýchly úlet, zapískanie či pohrávanie s rytmikou. Basgitara tiež nestojí v úzadí a výborne sekunduje gitarám a bicím, vďaka čomu má zvuk výbornú a vyváženú farbu. Čerešničkou celého albumu je Julienov perfektne zafarbený vokál. S neskutočnou intenzitou, ktorú mimochodom potvrdilo aj živé vystúpenie, servíruje od začiatku až do konca zastrené a ukričané polohy dosť podobné napríklad Emilovi Englundovi (Gadget) či nezabudnuteľnému Mieszkovi (Nasum). Okrem toho sa do pľacu dostáva aj čistejší hc-čkový spev vynikajúcej úrovne.

Album obsahuje 10 skladieb s minutážou tesne pod 28 minút. S výnimkou francúzskej šestky „Le gang des postiches“ je odspievaný v angličtine. Plnofarebný a graficky dobre zvládnutý booklet je len jedným z ďalších argumentov, prečo treba do albumu zainvestovať. Dovolím si tvrdiť, že Sickbag s albumom „Bushido Codex“ zaťali sakramentsky vysoko a určite o nich nepočujeme poslednýkrát. Táto nahrávka ma zastihla nepripraveného na polceste z Trutnova domov, a tak až dodnes zotrvávam s otvorenými ústami a ušami. Pre milovníkov zložitejších death/grindových extrémov povinnosť!

(Tomáš)