Štýl: rock, black metal

Skladby:
1. Possesed / The Legion 03:14
2. Hecate Unveiled 03:08
3. An Apparition Of Vengeance 03:48
4. He, the great worm 03:38
5. The Gnostic Code 03:56
6. The Royal Invocation Of Apophis 03:51
7. Orgia Deamonicum 03:11
8. Necromantic 04:05
9. Satanic Aphorisms 03:04
10. Onslaught (Power from Hell) 04:26

Total: 36:21

Zostava:
George Zaharopoulos (Magus Daoloth) - klávesy, vokály
Sakis Tolis - gitary
Themis Tolis - bicie

Kontakt:
http://www.thouartlord.tk

Vydavateľ:
Black Lotus Records

Kapelu THOU ART LORD založili starí pardáli gréckej podzemnej scény, známi najmä z kapiel NECROMANTIA a ROTTING CHRIST. Založili ju pod zámienkou, že vytvoria to najtemnejšie, najextrémnejšie a najsatanistickejšie teleso na planéte a možno aj vo vesmíre. Nepoznám síce staršie albumy, ale pri počúvaní hudby TAL mi tieto slová pripadajú ako zlý vtip, alebo ešte skôr naopak, ako zlý vtip mi pripadá vyprodukovaná muzika (aj keď na stránke avizujú návrat ku koreňom). Pod black metalom si predstavujem špecifické gitarové postupy a rytmy, mrazivú atmosféru, z ktorej mi v ideálnom prípade behajú po chrbte zimomriavky, priškrtený, havraní vokál, zašumený zvuk atp. Viem, že zďaleka nie všetky black metalové kapely spĺňajú všetky tieto podmienky, ale TAL nespĺňajú až na pár pasáží vôbec nič. Väčšinu albumu zapĺňajú začiatočnícke melódie a postupy niekde na úrovni prvého albumu ROOT, priemerné, v podstate rockové melódie, ako dajme tomu zo starého KABÁTu, nejaké tie archaické death a thrash metalové postupy z prelomu 80tya a 90tych rokov (aj to mám skôr na mysli amatérske kapely z Československa, ktoré sa snažili priblížiť k svojim zahraničným vzorom). Toto by som od tak skúsených hudobníkov skutočne nečakal a hlavne nie opradené takými silnými slovami. Označiť nahrávku ako black metal podľa mňa vyžduje trochu viac, ako satanistické texty a pasáže s rýchlymi tuca-tuca bicími (tie sú na chvíľu takmer v každej skladbe). Sakisove gitarové sóla tiež nepatria k typicky black metalovým. Namiesto toho, aby bola muzika temná je miestami skôr veselá. Ak by som mal vyzdvihnúť aspoň niektoré skladby, začal by som dvojkou “Hecate Unveiled”. Síce súto dookola dva motívy jeden rýchly a jeden v strednom tempe, ale postupne sa skladba rozvíja vďaka rôznym zvukom druhej gitary a vokálom. V jednej pasáži akoby na mňa dýchol starý UNLEASHED. Ak nerátam kratučký blackový prechod v prvej skladbe, “An Apparition Of Vengeance” obsahuje prvý skutočne black metalový riff vrátane klávesovej plochy, ale zase to gitarové sólo... “The Royal Invocation Of Apophis” začína pomalým, deathovým, pískačkovým riffom s brutálnym vokálom, ale tie Aaaahhh klávesy a zborová chvála satanovi... “Orgia Deamonicum” old school death-thrash ako z čítanky. “Satanic Aphorisms” má začiatok so sekaným riffom na jednej gitare, zvláštnou “melódiou” na druhej a peknú melodicko thrashovú tuca-tuca časť, ale to je asi tak všetko. Posledná skladba začína komickým introm s do hĺbky zefektovaným prednesom, za ktorým sa strhne rock'n'roll. Takto nejako si ľudia predstavovali black metal v jeho začiatkoch, viac ako 20 rokov dozadu.

Zhrnuté a podčiarknuté, TAL stvorili podpriemerný, veľmi old-school znejúci album, ktorý by možno vzbudil záujem pred tými 15-20 rokmi. Dnes podľa mňa takáto hudba zmysel nemá. Existuje dosť kultových albumov, na ktorých si takúto muziku môžete vypočuť v originále.

(Golo)