Štýl: melodický, klávesový, black-doom

Skladby:
1. A Timeless Flame 07:11
2. Scent of a Dream 08:42
3. Years of Silence 07:19
4. When Images are Fading 04:50
5. Anno Viroviacum 05:32
6. Endless... 05:32

Total: 39:06

Zostava:
Pepijn de Raeymaecker - bicie, šepot
Mattias Theuwen - gitara, vokály
Kobe Canniere - klávesy
Lars Vereecke - basa
Peter Theuwen - gitara, vokály (aj čisté)

Kontakt:
http://www.thurisaz.be

Vydavateľ:
Hardebaran

Album „Scent of a Dream“ belgičanov THURISAZ síce nie je práve najaktuálnejší, ale jeho následovník ešte len dozrieva a medzi fanúšikov by sa mal dostať koncom tohoto roka. Keďže však táto kapela zavíta v najbližšej dobe do našich končín v rámci turné spolu s NOVEMBERS DOOM, AGALLOCH a SATURNUS, nie je celkom od veci predstaviť ich tvorbu, aby neznalý poslucháč vedel do čoho ide, ak sa tento koncert rozhodne navštíviť.
THURISAZ produkujú melodickú zmes blacku a doomu založenú z podstatnej časti na klávesových linkách. Ako je v takejto hudbe obvyklé, nechýbajú rôzne intrá a klávesové medzihry, pričom klávesy sú skutočne najdominantnejším nástrojom a nositeľom melódií. Gitary slúžia väčšinou len ako podmaz, ktorý tvrdí muziku. Výraznejšie sa prejavia len v pomerne jednoduchých, ale do tejto hudby celkom pasujúcich sólach. Po vokálnej stránke je to celkom pestré dielko. Hlavnú úlohu hrajú škreky, ale pomerne často sa objaví aj kvalitný, doom-deathový kanál a nezanedbateľné sú aj čisté, niekedy zborové refrény. Väčšina albumu sa odohráva v stredných až pomalších tempách, nijako rytmicky nezamotaných. Na albume je skutočne len pár blackový pasáží, kde bubeník zaradí vyššiu rýchlosť. Všetko je to síce pekné, ale má to jeden pre mňa dosť zásadný háčik. Na to, že je hudba THURISAZ postavená na melódiách, sú tieto na môj vkus značne obohraté a nevýrazné. Z počúvania „Scent of a Dream“ vo mne nezostal žiadny zážitok, album jednoducho prešiel jedným uchom dnu a druhým von. Keď človek počúva kratučké úrivky, môže ho niečo zaujať, album má dobrý, mohutný zvuk a tak zanecháva celkom dobrý prvý dojem. Keď však počúvate celé skladby, ktoré sú pomerne dlhé, motívy sa v nich opakujú a dobrý pocit z hudby začína šednúť.
Poviem to úplne jednoducho. Tento album je príliš obyčajný na to, aby v záplave podobných kapiel vzbudil výraznejšiu pozornosť. Neprináša nič nové a aj to tisíckrát zopakované je na ňom v dosť nevýraznej forme. Skladby vo mne zanechávajú pocit, ako by to boli vyradené, alebo vypchávkové kúsky z albumov známejších a lepších kapiel. Zaujímavo znie čistý vokál, ktorý je používaný pomerne často, akurát by som si ho vedel predstaviť aj vo výraznejších melódiách. Album je však 2 roky starý a páni už majú pred spadnutím novinku, takže nie je vylúčené, že sa veci posunuli. Ktorým smerom, sa môže presvedčiť každý na ich koncerte.

(Golo)