Štýl: technický heavy/thrash metal

Skladby:
1. Enemy Within 4:55
2. The Empire of the Worlds 4:08
3. Assaulter 4:09
4. Relinquished Destiny 4:08
5. Long Time Dead 4:59
6. Regenerated 3:39
7. DNA Metastasis 3:29
8. Survival 3:39
9. Existenz 4:55
10. Truth Denied 3:28
11. Absolution Pt 1 - Final Offence 3:22
12. Absolution Pt 2 - From the Abyss 0:38
13. Absolution Pt 3 - Absolution 3:49
14. Absolution Pt 4 - Disintegration-Demo Version 4:46

Total: 54:11

Zostava:
John K. - vokály
Jon Collins - basa
Matt C. - bicie
Chris Webb - gitary
Jamie Hunt - gitary

Kontakt:
http://www.biomechanical.co.uk

Vydavateľ:
Earache/Elitist Rechords

S londýnskou kapelou BIOMECHANICAL som sa prvýkrát stretol na festivale progresívnej hudby Headway 2004 (report). Vtedy predstavovali debut „Eight Moons“ (2003) a zaujali technickým poňatím svojho hoblovania, naopak trochu odstrašili síce kvalitným, ale extrémne vysoko položeným vokálom. O dva roky neskôr vyšla radová dvojka „The Empires of the Worlds“ už u dobre známych Earache Records, a keďže sa pätica v blízkej budúcnosti objaví aj v naších končinách počas európskeho turné s legendou Exodus, nebude od veci sa minuloročnému zárezu pozrieť na zúbky.
Na „The Empires of the Worlds“ pokračujú Biomechanical v predstavovaní svojej vízie trash metalu. Tá je do poslednej sekundy natrieskaná ultrarýchlymi technickými gitarovými riffmi, ktorým veľmi pomáha ukrutne hustý a všetko valcujúci zvuk. Pri vytváraní tejto zvukovej barikády podľa všetkého neboli gitary podladené a neboli použité ani sedemstrunové nástroje. Zároveň je ale tento zvuk aj najväčšou slabinou nahrávky, pretože sa v jej priebehu takmer vôbec nemení a do istej miery zakrýva ostatné nástroje. Len so striedajúcimi úspechmi sa v ňom darí vyniknúť početným sólam a vyhrávkam, čo je určite škoda, pretože Chris Web aj Jamie Hunt to na šiestich strunách proste vedia. Bubeník Matt C. zdarne sekunduje strunmajstrom čo do rýchlosti i techniky. Okrem klasického thrashového repertoáru pomerne často zapája heavymetalové cvaly, a spolu s vokálnymi danosťami Johna K. tak dáva spomenúť napríklad na Judas Priest alebo Iced Earth. Čisté spevy, často navrstvené vo viachlasoch či elektronicky skreslené, sa striedajú s thrashovejším škrekorevom, žiaľ aj vokálne linky zostávajú trochu ukryté za gitarami. Basa Jona Collinsa sa na povrch prederie len zriedkavo, inak však spoľahlivo tvrdí muziku bez väčších exhibícií.
I po tvorivej stránke si Biomechanical môžme odškrtnúť ako nadštandardnú záležitosť. Nekonečného omieľania jedného riffu sa tu nedočkáme, motívy sa na nás hrnú jeden za druhým celý hrací čas. V čom však Angličania rezervy majú, je kompozícia. Chcelo by to viac popracovať s náladami a gradáciou deja, väčšinu času sa dosť zbytočne búši do plných. Už po pár sekundách je jasné, že páni hrať rýchlo vedia, prečo teda prezentácii tejto schopnosti zasvätiť celý materiál? Náznakom, ako by to v budúcnosti mohlo vyzerať, je záverečná štvordielna skladba „Absolution“. Je pestrejšia, prepracovanejšia a epickejšia ako zvyšok albumu, stále si však zachováva nezameniteľný gitarový rukopis a skrátka v nej neobídu ani fanúšikovia riffových rúbaníc. Navyše v nej významnú úlohu hrajú orchestrálne pasáže, tématicky prepojené s úvodnou „Enemy Within“, ktoré sa síce sporadicky objavujú aj v iných skladbách, tu však dostávajú oveľa viac priestoru. Na svedomí ich má Jamie Hunt a podľa dostupných informácií boli vytvorené na midi gitare, bez použitia klávesov. V „Absolution“, konkrétne v jej tretej (titulnej) časti sa dočkáme aj (podľa mňa) vrcholného okamihu albumu, keď gitarové sólo nádherne zdvojuje „orchester“.
„The Empires of the Worlds“ by mohol oceniť každý technicky orientovaný poslucháč. Kvôli nepriestrelnej gitarovej hradbe sa do albumu preniká spočiatku ťažko, po viacerých posluchoch však aj táto pevnosť začne vydávať svoje poklady. Ak máte budúci víkend cesto okolo Brna, neváhajte.
Btw, webstránka Biomechanical v duchu futuristického imidžu je fakt cool, klik vľavo na link:-))

(Dáša)