Štýl: melodic HC

Skladby:
1. Vicious Circle 2:50
2. Not A Doll Anymore 4:08
3. All I Hate 3:08
4. Behind You 3:58
5. So Far 3:27
6. In Hope 3:06
7. End Of The Human Scream 3:01
8. Evil Inside 3:58
9. Leaving: 3:31

Total: 31:10

Zostava:
Emo (Tomáš) - vokály
Alex - gitara
Martin - gitara
Gabi - bicie
Ivan - basgitara

Kontakt:
http://www.firestars.sk

Vydavateľ:
Misanthrope Records

Košickí Firestars sú jednou z najaktívnejších skupín miestnej scény, ktorá sa už nejakú dobu extra striktne na hardcoreovú a metalovú ani nerozdeľuje, mesto je veľké, ale všetci sa poznajú a nejaké hranie sa na niečo nikto nikomu veľmi nežerie:-) Patria medzi spolky, ktoré sa koncertne zviditeľnili nielen doma v meste a na „východe“, nepatria totiž medzi tých, ktorí si vravia „takto to stačí a viac sa aj tak nedá, lebo...“, a tak si meno urobili po Slovensku, Čechách a aj v priľahlých a menej priľahlých oblastiach Európy. Pár koncertov som zažil, takže extra sa tomu ani nečudujem.
Skupina vznikla na jeseň roku 2001 a jadro jej členov predtým pôsobilo u známych vtedy hardcoreových, dnes metalcoreových S-3A a v bande Bad Day, ktorá hrala skôr čosi ako punk rock kalifornského štýlu. Zhruba na tejto križovatke možno hľadať hudobné korene toho, čo je zaznamenané aj na debutovom CD ...Nine Steps To Leave The World With Clean Hands, ktoré vyšlo v roku 2004 u Misanthrope Records.
Album obsahuje 9 skladieb na ploche o len málo prevyšujúcej pol hodiny. Ide o veľmi chytľavú, melodickú a energickú hudbu, v ktorej však nie je núdza ani o nálady a emócie, od agresivity, nervnosti až po melanchóliu a takú akúsi posmutnelú atmosféru. Niektoré melodické linky znejú priam bojovne, niekedy takmer veselo, ale iné zas zasmušilo, občas skoro temne. Hrá sa v stredných a rýchlejších „pogovacích“ tempách, tu a tam sa vyskytne pomalšia vyhrávka, väčšinou so zvýrazneným melodickým motívom jednej gitary, ktorý podfarbuje tvrdý základ hraný tou druhou. Niekedy sa do popredia dostane nenápadná basová vyhrávka, inokedy náladu nakopne rýchla HC/punková jazda, na moment prerušená zádumčivým intermezzom tak, aby sa poslucháč skrátka nikde nenudil a aby sa občas dožil aj povestného „momentu prekvapenia“. V niektorých momentoch Firestars pripomenú aj Davovú psychózu na albume Kríza vedomia, ale v porovnaní s bratislavskou legendou znejú gitary Firestars výrazne metalovejšie. Celkovo sa na tomto albume podarilo nenásilne skĺbiť naštvaný, ale melodický hard core, trochu punkovej divokosti a k metalu sa prikláňajúce hranie a spôsob skladania pesničiek. Pokiaľ ide o vokál, tak je to skôr čosi ako melodický krik, občas trochu civilnejšieho polorozprávaného prejavu, inokedy poriadny rev, a čo je plus, nie sú tam nejaké plačlivé pasáže, emotívne zafarbená hudba sa dá skrátka urobiť aj bez nich. Skôr punkový je mierne neučesaný, ale čitateľný a čistý zvuk zo štúdia Esprit. Album prekvapí hlavne tých, ktorí s Firestars mali doteraz česť len na koncertoch, tam si mohli vychutnať hlavne živelné nasadenie a melódie, energiu a radosť, ktorá z kapely na pódiu srší. Na CD sa dozvedia viac o náladách a pocitoch, ktorých je táto hudba plná, o balansovaní medzi nádejou, beznádejou a hnevom, skrátka dá sa tu hľadať a nájsť všeličo. A ak sa niekto chce len zabaviť, prevetrať si hlavu niečím, čo znie síce tvrdo, ale zároveň príjemne, má tú možnosť tiež.
Ak som tu spomenul metal, nie je to tak úplne náhodou. Na internete už možno počuť niekoľko skladieb z pripravovaného nového albumu Firestars. Musím povedať, že je to prekvapenie, pre mňa príjemné, ale až taký metal by som od nich nečakal:-)

(Martin)