Štýl: thrash metal
Skladby: 1. Blood On Your Lips 04:43 2.
Wanted Dead 03:57 3.
Buried In The Justice Ground 03:09 4.
City Of God 04:36 5.
Bibles And Guns 03:31 6.
Axis Of Evil 04:35 7.
Lords Of Depravity 02:48 8.
No Captures 04:47 9.
Lay Down The Law 03:56 10.
Nothing To Regret 02:53 11.
The Enemy Inside 04:06
Total: 43:01
Zostava:
Tom Angelripper - basgitara, vokály
Bobby Schottkowski - bicie
Bernemann - gitary
Kontakt:
http://sodomized.info
Vydavateľ:
Steamhammer
|
Sodom - Sodom (2006)
Pokiaľ z bohatej diskografie Sodom škrtneme živáky, výbery, špeciálne edície, EP a single, ostane nám desať dlhohrajúcich albumov. To na thrashmetalovú legendu, akou táto kapela nespochybniteľne je, ktorú Tom Angelripper tlačí dopredu už neuveriteľných 24 rokov, nie je ani tak veľa. Ak však vezmeme do úvahy množstvo zmien na všetkých hudobníckych postoch okrem vokálu a basgitary, alebo to, že Sodom fungovali v dobe, keď sa rodil nielen thrash, ale aj ešte extrémnejší metal, zažili zlaté časy thrash metalu a museli sa boriť aj s tým, že po časoch rozkvetu thrash vcelku upadol do zabudnutia, aby sa z času na čas vynorili jeho najvýraznejší protagonisti, ktorí ukázali, že thrash metal má stále čo povedať, stačí ho hrať dobre a prípadne sa snažiť posúvať ho ďalej a tým zabezpečili, že žáner sa vracia tak v „neo“ ako aj „old school“ podobe, tak je desať albumov tak akurát.
Prvé veci od Sodom, tie „kulty“ z rokov 1985-1990, sú metalovou verejnosťou aj kritikou prijímané v zásade kladne a s uznaním. Ale to, čo vychádza zhruba od občas až deathmetalovo ladeného albumu Tapping The Vein (1992), je prijímané dosť rozporuplne. Je pravda, že Sodom sú kapela, ktorá sa odmieta meniť a bez ohľadu na to, aký rok sa práve píše, si stále hrnú to svoje. Osobne to hodnotím jedine kladne. Pravda je ale aj taká, že albumy kvalitatívne dosť kolíšu a na niektorých miestach smrdia samovykrádačstvom. Kapela, ktorá nehodlá do žánru vpúšťať cudzorodé prvky, sa tomuto zrejme nevyhne, zvlášť keď hrá cca 23 rokov z 24 v triu, s jednou gitarou. Tak či onak, pre istú časť kritiky i publika sú Sodom už len čosi pohŕdavo zaškatuľkované ako „nemecký pivný thrash“, čo, mám pocit, im trochu krivdí. V poriadku, Sodom nikdy nestavali na technických finesách a kompozičnej prekombinovanosti, u nich sa vždy nosila priamočiara agresivita, energia, rýchlosť, dunivý zvuk a zúrivé brechané, revané a kričané vokály a túto zmes občerstvovali silné melodické a harmonické nápady. Podľa tohto postupu pokračujú Sodom aj na svojom aktuálnom tohtoročnom albume. Ten na ploche necelej trištvrte hodiny prináša jedenásť skladieb. Nárez sa začne brnkačkou, démonickým hraným introm so škrípavým prednesom Angelrippera, ktorý akoby sa tu hral na Attilu z Mayhem:-), ktoré je však súčasťou prvej skladby. A ďalej už títo traja +/- štyridsiatnici vyvíjajú snahu dokázať, že thrash nie je mŕtvy a musím povedať, že sa im to darí viac ako dobre. „Nemodernizujú“ ani na sekundu, naopak, servírujú ďalšiu porciu toho, čo si ešte v 1. polovici 80. rokov 20. storočia poskladali z Motörhead, Venom a NWOBHM, poriadne zdrsnili a ďalej už len rozvíjali. Na albume Sodom dostanete presne to, čo chcete – Sodom. Sodom veľmi často poriadne, tak trochu slayerovsky uháňajúci, inokedy nekompromisne sa valiaci a zbesilo dorážajúci, tvrdý, surový, ale na druhej strane nezriedka melodicky tu odľahčený, tam umocnený. Kapela sa hudobne i textovo drží toho, čo sa jej osvedčilo, zvuk je hutný a poriadne nabrúsený, myslím, že album je celkovo z tých vydarenejších nielen u Sodom, ale aj na súčasnej old school thrash scéne. Nedeje sa tu fakt nič nové, ale výprask je to na úrovni, ak sa niekedy v prípade nejakej bandy píše, že jej dochádzajú sily, tak tento prípad to rozhodne nie je.
(Martin)
|