r e c e n z i e  i n c i p i t u m
 r e c e n z i e
 r e c e n z i e  r e c e n z i e

titulka
koncerty
reportáže
recenzie
novinky
články
fotoreportáže
rozhovory
skupiny
ziny
kluby
rôzne
o nás





Gigant promotion
Hirax Shop
hardcore&punk a metal obchod
ROCK PLANET - Časopis pre fanúšikov rockovej hudby
Metalzone.info - nejrozsáhlejší databáze metalových odkazů
metalovĂ˝ magazĂ­n ABYSS
Metalirium.com
Catacombs
Whiplash
funshirt.sk
innocence-music.com
Artrock.cz - progresivnĂ­ rock nejen 70. let
True-Empress.sk - metalove, goth, a ine temne oblecenia
deathcore.sk




Sanatorium - Celebration Of Exhumation

Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Desecrated-Decapitated (A Hymn To Monica D.) 03:11
2. Human Trophies 04:18
3. Fetus Rape 03:16
4. A Pile Of Skulls 02:19
5. Violent Intercourse 03:21
6. Shapeless And Decomposed 03:21
7. Oral Fistfuck 02:57
8. Born Dead 04:10
9. Rectum Hook 4:23

Total: 30:33

Zostava:
Martin - vokály
Magick - gitary
Mimi - basgitara
Smeták - bicie

Kontakt:
http://www.sanatorium.nfo.sk

Vydavateľ:
Forensick Music


Sanatorium - Celebration Of Exhumation (2004)

Nový album pravdepodobne najznámejšieho slovenského artiklu z rezortu brutal death metal je už zrejme na spadnutie, ale snáď recenzia na vyše dva roky starú záležitosť vyjde ešte predtým. Promáč sa ku mne dostal až teraz, kade sa cestou flákal, to neriešim, poďme k veci.
Sanatorium je dostatočne známa kapela na to, aby si vývoj jej hudobnej tváre aspoň zhruba vybavili tí, ktorí na ňu dopustiť nedajú, aj tí, ktorí na ňu dopustiť s najväčšou radosťou dajú, občas v duchu starého dobrého „najlepšia radosť je škodoradosť“ a aj tak hlavne preto, že skrátka vidno výsledky bez ohľadu na čokoľvek, a aj tí, ktorí majú zbytočnosti kdesi a počúvajú hudbu. Tak len stručne - prvé demáčové kroky viedli k vcelku svojskému podaniu skôr európskeho deathmetalu, ktorý počuť aj na prvom albume. Potom sa Sanatorium priklonili k extrému, reprezentovanému zámorskou školou. Prvý „gore“ pokus dopadol rozpačito až kontroverzne, jedni spozorneli, druhí kapelu zatratili, no, prinajmenšom zvukovo to bolo ploché, hudobne zas pre niekoho až priveľmi jednoduché. Kapela v každom prípade ukázala, akým smerom sa mieni uberať v budúcnosti a potvrdila to na Goresoaked Reincarnation, kde okrem x-tej a nie poslednej zmeny zostavy (rekord v tejto disciplíne bol aj tak dosiahnutý na východ od Žiliny:-))) predviedla nejaký ten vývoj, hudba nadobudla pevnejšie kontúry, podržala si „chorú“ textovú náplň a popri brutalite z nej bolo cítiť to, že žilinský súbor sa svojou tvorbou hlavne dobre baví, ono to totiž pri všetkej brutalite neznie vždy smrteľne vážne.
Zatiaľ posledný album (či sa to komu páči alebo nie) ukazuje, že Sanatorium sú na hudobnom aj hudobníckom vzostupe. Hojné koncertovanie v spoločnosti brutálnych spolkov zvučných mien po celej Európe sa zrejme odrazilo na hudobnom raste zúčastnených a Celebration Of Exhumation tým pádom prináša brutálny death metal amerického strihu, ktorý síce dejiny žánru prepisovať nebude (ani nemám pocit, že má tieto ambície, zrejme ide skôr o to urobiť chliev na úrovni), ale obstojí v porovnaní s čímkoľvek pochvalne prijatým v rámci tej kvalitnejšej polovice v súčasnosti nebezpečne presýteného žánru. Polhodinový album obsahuje osem skladieb plus bonus „Rectum Hook“, ktorý rozoznáte prinajmenšom podľa odlišného zvukového balenia. Štýl už bol spomenutý - korene sú v zámorí, niečo extra svojského, „echt slovenského“ tam nenájdete, sám neviem, čo by to malo byť, pridávanie „svojských domácich prvkov“ u mnohých kapiel dopadá tak, že takto je dobre ako je. Snáď sa možno za uchom poškrabať vďaka niekoľkým melódiám, ktoré znejú až „ľudovo“ alebo ako vypožičané neviem odkiaľ, no, znie to prinajmenšom neošúchane a tak nejak veselo. Nie je to tam nejak často, takže sa to dá zniesť. Väčšinou sa okolo toho celého hrá klepačkový a slammingový brutal death, všetky druhy temp sa tu nájdu vo vyváženom pomere, po hube nedostala ani technika, tie gitarové pískačky, trilky a podobné záležitosti album značne spestrujú. Potom tu máme kvalitný a slušne nafrázovaný hlboký, občas zachrochtaný vokál, ktorý tu a tam škrekne, párkrát čosi povie, aj cez efekt, a v prvej skladbe zahosťuje dokonca slečna, nie, nie je to pokus o The Gathering. Hudba ako celok je dosť živá, energická a pritom vďaka dobrému zvuku aj slušne drví. Texty sú v duchu žánru choré, morbídne a smrteľne vážne by som ich nebral, aj keď sú „ľudia“, ktorí sa neboja tieto veci vyskúšať naživo, ale návody si určite neberú z bookletov kapiel tohto typu. Atmosféru nahrávky, ktorá je v zásade o brutálnom death metale od ľudí, ktorých tento štýl fakt baví, podtrháva svojím spôsobom vydarený obal, akoby Paco Goya prišiel zo záhrobia namaľovať ešte jednu svoju nočnú moru. Keď si to tak zhrniem, Celebration Of Exhumation je album, ktorý zažratého fanúšika žánru skôr zaujme ako urazí, ostatným ľuďom sotva niečo povie, ale stavím sa o čokoľvek, že to nebolo účelom nahrávacej session, počas ktorej vznikol.

(Martin)





Copyright © 1997-2013 incipitum.sk, ISSN 1337-222X
Doslovné ani čiastočné preberanie materiálu zo stránok incipitum.sk nie je povolené bez predchádzajúceho písomného povolenia redakcie.

Hit Counter by Digits