Štýl: melodický death metal / hardcore
Skladby: 1. Burn 3:35 2.
Feeding My Hate 3:01 3.
Hudine II 6:22 4.
Laterza 3:59 5.
This Is My Defence 2
Total: 23:48
Zostava:
Lele - basa
Crist - gitara
Racco - vokál
Lampe - gitara
Tommy - bicie
Kontakt:
http://www.killingcreed.com
Vydavateľ:
Fumagalli Cristiano
|
Killing Creed - Menticide (2006)
Okrajové prelínanie hardcorovej a metalovej subkultúry je už pár rokov fenoménom, ktorý nie je možné prehliadnuť. Odstránenie niekdajších bariér roztrhlo vrece s nápadmi a v súčasnej dobe sa v podobnom duchu prezentuje relatívne veľký počet kapiel. Talianska squadra Killing Creed s aktuálnym albumom „Menticide“ je jednou z nich. Čo sa po prvom vypočutí dá označiť za melodický death metal, už tak na druhé počutie neznie. V hudbe Talianov cítiť postupy vlastné melodickým hardcore bandám, občas sa votrú do sveta gothic rocku alebo do svojich skladieb pridajú trochu elektroniky a ľahkého ambientu.
Úvodná skladba „Burn“ ponúka množstvo pomalých pasáží vpletených do tvrdého metalového jadra. Po troch minútach ovlaží myseľ fragment blízky hitovke „The Blood, The Sweat, The Tears“ od Machine Head, aby zanikol v outre inklinujúcom k násilnej animovanej rozprávke. Dvojka „Feed My Hate“ stavia na dobre premyslených gradáciách a silnej melodike pripomínajúcej albumy Fear My Thoughts dokorenené štipkou Undying. „Hudine II“ otvára gitarová vyhrávka sprevádzaná gothickým vokálom, ktorú vystrieda dominujúca screamo pasáž. Záver sa navracia ku gothic rocku v duchu The 69 Eyes a skladba končí elektronickým outrom. Štvorka „Laterza“ je špecifická snáď len striedaním čistého vokálu so zastreným revom. „This Is My Defence“ upúta minimalistickým záverom, inak ide o pomerne nevýrazný pokus zaujať. A záverečná „I Can Stand“ ťaží predovšetkým z jednoduchej refrénovej melódie, ktorá na prvé počutie zaujme, no s plynúcim časom stráca na sile.
Po zvukovej stránke stavili Killing Creed na hutný a pomerne neotesaný zvuk, čo nahrávku „Menticide“ vytiahlo z rady priemernosti. Okrem podareného zvuku možno na albume vyzdvihnúť nápadité spájanie žánrov, tiež originálne zafarbenie vokálu. Všetky texty sú odspievané v angličtine, no pátranie po ich (ne)oficiálnych prepisoch nedopadlo príliš reprezentatívne. Mínusy albumu vidím v príliš jednoduchej rytmike. Nahrávka neobsahuje žiadne zložitejšie či zamotanejšie kompozície, čo je dôvodom, prečo dĺžka albumu necelých 24 minút neprekáža. Ani napriek kritike nie sú Killing Creed o nič horším reprezentantom ako iné (populárnejšie) spolky reprezentujúce podobné hudobné odnože. Energické skladby v modernom duchu majú potenciál osloviť širšie publikum poslucháčov.
(Tomáš)
|