Štýl: death metal
Skladby: 1. The Murderer 4:28 2.
Death 4:53 3.
Beast 4:25 4.
Remorse 6:27 5.
Pain 5:58 6.
The way 2:26 7.
Psychological labyrinth 7:00 8.
Attack from the other side 6:58
Total: 42:39
Zostava:
Lumír Krőmer - gitara, spev
Martin Vaněk - basgitara
Jiří Holásek - gitara
Daniel Grzybek - bicie
Kontakt:
http://www.demiurg.wz.cz
Vydavateľ:
Metal Burning Music
|
Demiurg - Attack From The Other Side (2005)
Svojho času som tu recenzoval demo karvinských Demiurg z roku 2004. Ak poviem, že vo mne zanechalo veľmi rozpačitý dojem, zachovám sa na vlastné pomery mimoriadne diplomaticky a spomeniem len to, že som v dobrom odporučil kapele neponáhľať sa veľmi s nahrávaním a vydávaním dlhohrajúceho albumu.
Severomoravské kvarteto sa však rozhodlo predsa len kopnúť do vrtule a dodať osemskladbový materiál, obsahujúci aj dve veci z dema. Neviem, k akému treskúcemu hudobníckemu a skladateľskému vývoju u kapely došlo behom takého krátkeho času, ale je tam, a tento dojem rozhodne nevzniká len kvôli veľmi výrazne kvalitnejšiemu zvuku zo štúdia Artvox. Kapele to skrátka začalo hrať, a to je jedine dobre. Ich hudbu možno označiť za klasický technickejší, melodický a náladový death metal deväťdesiatych rokov, čo je ešte lepšie, lebo s takýmto zvukom, plným, čistým a energickým, a na takejto nadpriemernej muzikantskej a skladateľskej úrovni, sa v súčasnosti v našich končinách až tak často nestretávame. Potiaľto je všetko v najlepšom poriadku.
Je tu však jedno veľké ALE, kvôli ktorému fakt neviem, čo si mám o kapele a albume myslieť. Na deme som vytýkal prílišnú inšpiráciu staršou tvorbou Death. Lenže tá na tomto albume dospela do takej „dokonalosti“, že už sa nedá hovoriť o inšpirácii, ani o silnom vplyve, ale skôr o nie celkom pochopiteľnej snahe znieť úplne ako Death. Na CD nepočujem jediný ako-tak pôvodný postup, všetko to odznelo už tak v rokoch 1988 - 1995, a až na úvod začiatku šiestej skladby, ktorý je trochu v duchu Paradise Lost z čias Shades Of God, je to celé podobizňou tvorby Death. Podobizňou, remeselne slušne zvládnutou na úrovni schopností zúčastnených. Gitarové riffy, hojné sóla, melódie, nálady, vokál, to všetko je v štýle Death, akoby v snahe pokračovať tam, kde niekoho iného zastavila smrť. A nemyslím si, že toto je cesta, ktorá niekam vedie. Na deathmetalovej scéne sú pochopiteľne stovky hudobníkov, zvlášť gitaristov, ktorých americká legenda ovplyvnila a do istej miery formovala. Demiurg však, možno nechcene, vyznievajú, akoby sa snažili Death klonovať. Fakt chcem veriť, že to nie je úmysel, len prílišné podľahnutie vzoru, ktorý síce možno skopírovať, ale vždy to bude len kópia v duchu farebnej fotografie, skopírovanej v čiernobielej kopírke. Je to škoda, tie skladby sa počúvajú celkom dobre, ale až desivo sa podobajú na niečo, čo už zložil, nahral, vydal a medzi desaťtisíce fanúšikov rozšíril niekto iný. A je to slepá ulička pre zjavne talentovaných muzikantov, ktorí by sa mohli pokúsiť aj o niečo viac než len o ďalší revival, ktorého jedinou prednosťou oproti iným revivalom je to, že si vie zložiť síce neoriginálne, ale vlastné skladby.
Nie je vylúčené, že práve to, čo Demiurg na tomto albume predvádzajú, niekoho osloví, sám za seba môžem povedať, že keby túto nahrávku niekto svetu servíroval s tým, že ide o utajený a až teraz vydaný album Death z obdobia niekedy po Spiritual Healing, tak tomu prinajmenšom na chvíľu uverím, ale do budúcnosti by to chcelo niečo aspoň trochu svojského.
(Martin)
|