Štýl: melodický death/black metal
Skladby: 1. Yearnings 04:36 2.
The Beast Inside 02:37 3.
Traces Into Eternity 04:25 4.
Platonic05:56 5.
Life Abandoned 03:42 6.
Wingless 04:16 7.
Beauty Must Die0 5:13 8.
Bitter Song For The Dead 05:23 9.
Outro - Epilogue 01:48
Total: 38:24
Zostava:
Morbid - bicie
Nameless - gitara
Valdi - gitara
Mysth - vokály
Les - basgitara
Kontakt:
http://www.ethelyn.org
|
Ethelyn - Traces Into Eternity (2004)
Tak tomuto sa povie väčšie než bežné množstvo smoly. Na prinajmenšom domácej scéne nie priam neznáma, kvalitná kapela so silnými skladbami už štvrtý rok zatiaľ márne hľadá vydavateľa na album. Ich to napriek tomu snáď baví alebo čo...
Poliakov Ethelyn som objavil kedysi v roku 1999, kedy vydali demo Soulerosion, prinášajúce čerstvo znejúci melodický, ale poriadne nabrúsený death metal s občasnými úletmi do blacku. Tak sa aj stalo, že pred asi siedmimi rokmi som ich spolu so spriaznenými kolegami Nomad zavolal hrať do v tých časoch koncertne osvedčených Sečoviec...akurát že na výborný koncert vtedy prišlo 26 ľudí. Na toto číslo som dodnes nezabudol, rozpočet mi vyletel do vzduchu tak na mesiac dopredu, ale ok, proste som si dovolil zavolať si bandy podľa vlastnej chuti. To, že ďalší pozvaní, Godless Truth, nakoniec bez vysvetlenia neprišli, mi však v ten večer fakt ľúto nebolo, a potom už tiež nie:-)
Na nejaký čas sa po svorke z Opoczna, ktorá ako jedna z mála fungovala s tromi gitarami, zľahla zem, len občas kdesi po poľských zinoch prebleskla správa, že ešte fungujú. Nakoniec som na ich MySpace profile odchytil bubeníka a tak mám advance CD k albumu Traces Into Eternity.
Materiál s celkovým časovým rozsahom necelých štyridsať minút obsahuje deväť skladieb, z ktorých posledná je akustické outro. Tie ostatné, to je proste death/blackmetalový živel a uragán s veľmi svojským vyznením. Ono keď sa povie melodický death metal, tak skoro každý si predstaví kvantum starších a novších kapiel zo Švédska, k tomu niečo z Fínska a tí, ktorý v tom majú väčší hokej, prihodia ešte nejaký ten „metalcore“. Tu je to trochu o inom, vo výsledku je to síce melodický death/black ako vyšitý, akurát že tie melódie sú u Ethelyn akési živelnejšie, namiesto severskej zadumanosti či naopak chladnokrvnej zúrivosti vyznievajú skôr vášnivo, prípadne besniaco, a aj atmosféra celej nahrávky pripomína búrku alebo snehovú víchricu, trestajúcu šíre poľské roviny. Táto nálada vládne rýchlym pasážam skladieb, ktoré sú vo väčšine, v tých pomalších, niekedy akusticky zafarbených, je zas citeľný zvláštny nepokoj a dramatický smútok. Kapela už má len dvoch gitaristov, ale aj tým sa darí čarovať poriadne strhujúce harmónie a po hudobnej stránke celkovo je Traces Into Eternity jeden z tých albumov, kde sa napriek melodike, atmosfére a harmónii absolútne nestráca agresívny náboj a energia. K tomu prispievajú veľmi dobré muzikantské výkony - pískajúce i melodické sóla, bohaté riffy a vpred uháňajúce bicie - a skladateľské schopnosti, ktoré dovoľujú tvoriť skladby, v ktorých sa napriek zmenám temp a atmosféry nestráca energia celej kompozície. Celok zahaľuje dobrý, surový zvuk. Svoje robí aj vokál, nesúci sa v revanej až syčanej, niekedy tak trochu klokotajúcej výškovej hladine, občas skôr blackmetalový, ktorý tu a tam vystrieda kričanejšia a menej „spevná“ poloha, zachrípnutejší rev alebo deklamácia, prípadne trochu „ribeirovského“ pátosu. Na druhej strane, pokiaľ ide o vokály, tak tu vidím jedinú miernu slabinu albumu - nie preto, že by boli nekvalitné, ale preto, že v hustom hudobnom obsahu sú dosť utopené. A to je pri ich pestrosti trochu škoda.
V žiadnom prípade to však nemožno považovať za chybu, kvôli ktorej by takáto vyzretá a zaujímavá banda mala mať až taký pech pri hľadaní vydavateľa, preto verím, že neradostná situácia sa čím skôr zlomí.
(Martin)
|