Štýl: death metal

Skladby:
1. Those Marching To Perish 00:54
2. Killing Of Recreation 02:34
3. Enter The Rift Of Chaos 02:31
4. Condemnation To Kill 02:49
5. Destroy Everything 02:23
6. Eat My Soul 03:00
7. One More Victim 02:48
8. Nobody Is Safe, Fury Strikes Blind 03:33
9. My Hate 02:33
10. And Thus It Ends 01:17

Total: 24:49

Zostava:
Gabi - vokály
Frenky - gitara
Maťo - gitara
Rasťo - basgitara
Kubo - bicie

Kontakt:
http://www.killchain.szm.sk

Vydavateľ:
Maintain Records

Košické death/grindové močarisko šíri nákazu už skoro dve dekády a hoci momentálne sčasti zahníva až v trestuhodnej letargii koncertne občas mŕtvych „legiend“ s čerstvými dobre utajenými nahrávkami, predsa len vyvrhlo nový spolok, ktorý za necelé dva roky nielen domácej scéne ukázal, že „sa to dá“ a ako na to.
Killchain sa dali dokopy koncom roku 2005 a členovia tohto kvinteta už za sebou majú účinkovanie v iných, často dosť známych extrémnych bandách, čo je však dosť jedno, pretože na scéne by v prospech kapely mali hrať v prvom rade hudobnícke schopnosti jej členov, nie odvolávanie sa na pochybné zásluhy typu „ja som hral tam a tam a preto to treba zohľadniť“ (aj také býva:-))). Táto deathmetalová úderka našťastie pochopila, že ľudí bude zaujímať v prvom rade hudba a tú, nech už bude akokoľvek kvalitná, treba tým ľuďom doviezť, čo okrem iného neznamená sedenie v krčme a žundranie, ako sa nič nedá, ale koncertovanie a získavanie kontaktov bez ohľadu na čas, peniaze a kopu iných vecí. Určenie si priorít týmto smerom urobilo z Killchain koncertne najaktívnejšiu bandu nielen v Košiciach a skúsenosti z častého hrania naživo stvorilo na pódiu sebaistú a presvedčivú kapelu, ktorá sa nadpriemerne často stretne s uznaním dokonca aj na miestach, kde nikto nie je prorokom:-) Za rok sa pošťastilo zjazdiť celé Slovensko, pozrieť sa už aj za hranice, a to sa nepodarí každému, zvlášť keď Killchain ešte vyše roka po založení nedisponovali štúdiovou nahrávkou.
Tá sa stala realitou pred pár mesiacmi a osem skladieb, nahratých v domácom štúdiu popradských Astarot, sa nakoniec zvlášť pomocou internetu ocitlo na prvom dlhohrajúcom albume Killchain, ktorý v júni 2007 vyšiel u berlínskych Maintain Records, takže slovenská deathmetalová scéna má asi prvú kapelu, ktorá sa k niečomu takému dostala tak skoro po svojom založení a bez často únavného rozosielania promáčov, mnohokrát nekonečného príbehu s ďalšou a ďalšou demonahrávkou a všetkým tým, čo si zvlášť za starších čias preskákali na extrémnej metalovej scéne všetci, ktorí niečo chceli dosiahnuť ani nie tak pre „prachy a slávu“ ako skôr pre vlastný dobrý pocit. Som si istý (však poznám to tu dosť dobre), že za tento fakt budú Killchain mnohým tŕňom v oku, ale na mieste kapely odporúčam nezaoberať sa takýmito blbosťami, keďže to, že sa im podarilo presvedčiť (ani nie jediné) vydavateľstvo, o niečom vypovedá. Death metal tohto kvinteta, akokoľvek vo svojej podstate neprináša nič objavného a doteraz nepočutého, si získal nielen ľudí na koncertoch, ale aj vydavateľstvo z krajiny, kde kapely „z východu“ zvyknú dosť neopodstatnene (lebo povedzme si otvorene, väčšina nemeckej tvrdej hudby zas taká sláva nie je, a „nemecký vkus“ je už terminus technicus) odpisovať, svojou hudobnou aj produkčnou kvalitou presvedčil natoľko, že sa rozhodlo vydať plnohodnotný album v dĺžke necelých 25 minút. Takže čo tu máme medzi pôsobivým, dramatickým introm a rovnako podaným outrom?
Je tu osem skladieb od slovenskej deathmetalovej kapely, ktorá aspoň zatiaľ odoláva „US vírusu“, miesto toho pracuje s klasickou podobou žánru, a to ešte skôr s takou, ktorú poznáme z náško kontinentu. Už len ťažký, ale aj dosť nabrúsený zvuk ukazuje na sever, a hudba samotná nie je nejaký vyslovený a plánovitý „old school“, ale veľmi energický, rytmický a rýchly death metal, v ktorom sa však, čo je v dnešnej dobe skoro až nezvyk, neklepe, len rýchle a stredné rytmy a pomedzi ne nejaké ťažké valivé spomalenia. Melódie a harmónie, ak si odmyslíme občasné záblesky Obituary (paradoxne skôr tam, kde sa hrá rýchlo) a Malevolent Creation, pripomenú skôr Európu, tu nemožno nespomenúť Bolt Thrower (v Enter The Rift Of Chaos je to jasne tam), ale tiež Sinister, Entombed a náladou niekedy aj Carcass z obdobia Heartwork. Jednoducho povedané - zlovestne harmonický death metal, s atmosférou tankovej divízie rútiacej sa na nepriateľa najvyššou možnou rýchlosťou a páliacou systémom „výstrel - zásah“. Pri všetkej svojej klasickosti je hudba Killchain rozhodne poriadne surová a zároveň chytľavá, a to, že zúčastnení vedia hrať, jej neuberá na priamočiarosti, čo osloví určite všetkých, ktorí už sú unavení zo spolkov, nezmyselne hrajúcich techniku kvôli technike. Devízou nahrávky je okrem hudby a zvuku takisto veľmi dobrý vokál, spoľahlivo frázujúci v deathmetalových hĺbkach, nie žiadne kloktadlo a chrochtadlo, ale growling, z ktorého niečo vyrozumiete aj bez toho, aby ste čumeli do bookletu...pokiaľ teda máte nejaký ten pojem o angličtine. Okrem slušných štýlových textov je ďalším plusom grafické spracovanie celého CD, Nemci sa postarali o nielen na miestne pomery „luxus“, tak dúfam, že kapelu, ktorej sa ujali, podporia aj inak, nemyslím totiž, že by v prípade Killchain siahli vedľa.

(Martin)