Štýl: brutal death metal

Skladby:
1. Primitive Personal Blasphemy 03:20
2. Temple of the Worms 05:09
3. Anoint for the Devil 03:26
4. Gods for Us / ...Is Enthroned 03:55
5. Irresistible Destruction 04:21
6. Apocalypsis 03:48
7. Reach of Heaven 01:22
8. Legion of the Blessed 03:43
9. Scholars of Emptiness 06:41

Total: 35:07

Zostava:
Juraj Handzuš - vokály
Jozef Košč - gitara
Róbert Vanya - gitara
Martin Kukoľ - basgitara
Martin Horgoš - bicie
Hostia:
Jozef Helmeczy - klávesy 7, 9
Peter Sabo - vokál 1, 3, 9

Kontakt:
http://www.perversityband.com

Prešovská deathmetalová jednotka v septembri u Grodhaisn vydáva svoj tretí album Beyond The Reach Of Heaven a promo, o ktorom je reč, slúži ako obraz o tom, čo od albumu možno očakávať. Na CD je napálený kompletný deväťskladbový materiál, ale v posledných piatich skladbách dôjde vždy okolo druhej minúty k radikálnemu stíšeniu, čo síce berie vietor z plachiet „nezištným dobrákom“, ktorí by kompletnú nahrávku rozprášili po nete ešte pred jej vydaním, na druhej strane to recenzentovi prácu rozhodne neuľahčuje. Ale pokiaľ nemá do činenia s neznámou kapelou, prežije aj takéto kúsky.
Tretí album sa občas v kariére kapely považuje za prelomový, určite nie preto, lebo kapela už vtedy konečne vie hrať, ani preto, že by sa definitívne štýlovo našla - jedno aj druhé by bolo najvhodnejšie mať zvládnuté na debute - ale zrejme preto, do akej miery sa svojho štýlu drží a dokáže ho rozvíjať. Pokiaľ ide o toto, Preversity sú tu od prvých tónov jednoznačne identifikovateľní. Hrajú svoj v súčasnosti už skôr brutal death metal, ktorý ale nejako extra nejde v línii nových amerických „ikon štýlu“, vychádza stále skôr z odkazu starej alebo klasickej školy temnejšieho razenia, to znamená, že odkazy hlavne na Incantation, ale aj Immolation a Morbid Angel sú zjavné zvlášť v hre gitár, ako aj vo vokálnej stránke a temnom, pochmúrnom vyznení. Na rozdiel od Incantation sa u Perversity vyslovene pomalé, valivé pasáže vyskytujú vo výrazne obmedzenejšej miere, hudba sa naopak dosť často hrnie vpred v klepačkách a stredných rytmoch, čo náladou hudby a „melodikou“ pripomenie prístup už „zaslúžilých“, ale predsa len o niečo modernejších Deeds Of Flesh. Myslím, že tieto prirovnania sú vcelku na mieste, nejde o to, našiť na kapelu nejaké tie snahy o kopírovanie vzorov, na to sú po scéne prípady, že v porovnaní s nimi sú Perversity vrchol originality, len o to, ukázať, z akých inšpiračných vzorov Prešovčania vychádzajú. Vzhľadom na to, že hudobne aj skladateľsky opäť o niečo pokročili, tak technike a zručnosti niet čo vyčítať. Pokiaľ ide o to, či do svojej hudby vniesli niečo prevratne nové, tak o tom sa aj napriek zmenám v zostave veľmi hovoriť nedá, je to stále skôr temný ako krvavý rýchly death metal extrémnejšieho razenia, hraný dosť priamočiaro, ale pritom technicky, a s typickou atmosférou. Je trochu škoda toho stíšenia na prome, pretože k nemu dochádza zásadne vtedy, keď gitary hrajú zaujímavé veci. Asi najzásadnejšou zmenou je tentokrát textová stránka, ktorá sa presunula do oblasti náboženstva a jeho odmietania. V rámci slovenskej scény sú pomerne identifikovateľní, v kontexte svetovej sa bez problémov pohybujú v hraniciach mierneho nadpriemeru, čo v takej obrovskej konkurencii rozhodne nie je zlé, len je fakt, že podobných kapiel je dosť a šancu má tá, ktorá sa k poslucháčovi dostane skôr. Čo sa u Perversity počíta, je zvládnutie štýlu a poctivý ostrý death metal, a tiež to, že sa nesnažia zviezť na módnej „Disgorge/Devourment“ vlne, ktorá tak či tak chcípne na „veľa povolaných, málo vyvolených“.
Ako už býva zvykom, ani na tomto albume neprídete o klávesy permanentného hosťa Jozefa Helmeczyho, tentokrát je v jeho réžii intermezzo Reach Of Heaven a mihne sa aj v záverečnej skladbe. Druhým hosťom je Peter Sabo z Infer, jeho vokál by mal byť v troch veciach, ale podarilo sa mi ho zatiaľ identifikovať v jednej, aspoň si myslím, že to blackmetalové zaškrípanie v prvej skladbe je jeho.
Zvukovo je album v poriadku, nahrávalo sa u Tomaka, takže oficiálne vydaný výsledok bude na úrovni, celkovo album síce scénou neotrasie, ale cestu k fans si nájde, o to sa nebojím.

(Martin)