Štýl: atmospheric death/black/doom metal

Skladby:
1. Márnosť 04:13
2. Vodopád sĺz 03:50
3. Balada o makovom mlynčeku 04:23
4. Žiaľ 05:56
5. Hladina stúpa 04:41
6. Slzy neba (Instrumental) 06:08
7. Dušu mi vráť 04:27
8. Dualita 04:21
9. Héllium 04:24
10. Červená zo žíl 04:44

Total: 47:07

Zostava:
Emil - vokály
Hirax - gitara
Ľuboslav - gitara
Richard - basgitara
Psycho - bicie
Majica - klávesy
Hostia:
Gréta Vargová - vokály
Ročo - vokály
Peter Kaštíl - vokály
Andrej Jobus - gajdy, drumbľa, saxofón
Bolas - flauta, píšťala

Kontakt:
http://www.lunaticgods.sk

Vydavateľ:
Hrom Records

Lunatic Gods v roku 2007 vydali už piaty radový album a ako každý vie, dovtedy sa u nich čo – to zmenilo. Výmena na poste klávesáka/klávesáčky je vec, ktorá sa v kapelách stáva bežne a nemusí ísť akurát o klapky – proste stačí nájsť niekoho kto vie hrať a má aj záujem, a ide sa ďalej. „Lunatici“ však prišli aj o speváka, a to tak že definitívne, a svet prišiel o človeka, ktorý sa z neho zas tak ponáhľať nemusel...nuž, Jara dostala zákerná choroba, a túto správu na scéne zachytil asi každý. Nie každý je nahraditeľný, hlavné miesto za mikrofónom teda prevzal Emil, ktorému na novom albume pomohlo zopár hostí. Aký teda po tom všetkom ten nový album je? Nuž, povedzme, že je to stále Lunatic Gods, skupina, ktorá prinajmenšom na domácej scéne predstavuje osobitý fenomén. V zásade už od začiatku (odhliadnuc od neohrabane zmajstrovaného predchodcu menom Bestialit) táto skupina stavia na šikovnom kombinovaní metalových žánrov, zvlášť tých extrémnejších, a výsledok halí do rôznych nálad a atmosfér. Hlavnými ingredienciami sú melodický death a black metal, ako aj melancholický doom, ale na tento základ hlavný skladateľ Hirax, gitarista s dosť širokým hudobníckym rozsahom, čoraz častejšie štepí prvky heavy a progresívnejšieho metalu, art rocku a čohokoľvek čo mu napadne a zdá sa mu použiteľné práve pre Lunatic Gods. Výsledný produkt znie skôr zaujímavo a chytľavo než nejako gulášovito, takže stávka na tento postup vyšla aj na novinke. Lunatic Gods dokážu na jednej strane byť kapelou, ktorá vie udrieť na tú extrémnejšiu strunu (lebo aj tu sa občas klepe), ale na druhej strane vystrúhne náladovku, podmaľovanú klávesovými registrami, melódiami, ktorých zádumčivosť pripomenie snáď až kapelu, ktorá skladá kdesi v garáži stratenej hlboko vo východných stepiach, inde prudko deathmetalový part vystrieda pasáž ako z filmovej hudby a špecialitou je hosťovanie ľudových nástrojov, ktoré záľubu v slovenskom folklóre ani neskrývajú. Vďaka prepracovanosti, zvuku a zvlášť melodických nápadoch je „hitový potenciál“ novinky skutočne vysoký, hoci, pravdu povediac, na skôr smutné a ťaživé nálady aktuálneho albumu som si musel chvíľu zvykať, v tej hudbe je slušný kus pocitu beznádeje, ktorý ale sedí k textovému konceptu. Ten, a to je u Lunatic Gods najväčšou zmenou oproti minulosti, je spracovaný v slovenčine. Odvážne riešenie, ale v prípade kapely, kde hlavný vokalista angličtinu skrátka neovláda, asi aj jediné možné, naspievať to nejakou do slovenčiny prepísanou „angličtinou“ by bola tragédia aj v prípade začínajúcej kapely. Nie že by som bol za spievanie x.y. materčinou za každú cenu, ale to, že v tomto prípade dostala šancu slovenčina, nie je žiadny mínus, osobne som si zvykol rýchlo a nemyslím si, že by to „extrémnu“ kapelu zmäkčilo tak, aby ju začali hrať komerčné rádiá:-) A keďže ide o bandu, kde sa napriek všetkému spieva hlavne „zrozumiteľne“, poslucháča prinajmenšom netriafa šľak z toho, že počúva nejakých „kodifikátorov novej angličtiny“. K speváckym výkonom ako takým – Emil má na starosti väčšinu melodických vokálov (v ktorých na pár miestach zaznie trochu falošne), potom klasickú revanú stredovú polohu, s deathmetalovými vokálmi vypomohol Peter z Antares, ďalšie melodické vokálne vsuvky dodal Ročo a o výrazný podiel ženských vokálov sa na profesionálnej úrovni postarala Gréta. Vydarený výsledok, množstvo zdvojených partov pripomína rozprávanie postáv v príbehu, pomáha taktiež náladám a vyzneniu – tam, kde má byť agresívne, zúrivé, aj tam, kde z každej sekundy tečie melanchólia a zármutok. „Juchú!“ v druhej skladbe...no, to už je fakt úlet, ale povedzme že na pár sekúnd album vytrhne zo smrteľnej vážnosti. Toľko k novému CD Lunatic Gods – na miestne pomery svojím spôsobom odvážny počin, ale myslím si, že toto je jeden z prípadov, kedy by odvážnemu šťastie priať malo.

(Martin)