Štýl: technický death metal

Skladby:
1. Lessons Of Mesopotamia (The Century Of Filth) 7:26
2. The Goliath (Drained Trough Of Resistance) 6:05
3. The Levitating Chandelier 5:03
4. Bamboo Cannons (Loaded With Dust) 3:34
5. Vowelic Drone 2:34
6. Vomited Hyacinths (First Act Of Beauty) 8:17

Total: 32:59

Zostava:
Stephen Jarrett - gitary, vokály
Justin Wharton - bicie a perkusie
Andrew Ransom - basa
Christian Senrud - vokály

Kontakt:
http://www.myspace.com/orgoneus

Americká svorka ORGONE sa na metalovej scéne pohybuje necelé dva roky, no ich debutový album svedčí o tom, že páni za ten čas ani trochu nezaháľali, ale poctivo cvičili a komponovali, čo sa odrazilo už na deme "Accumulator" z roku 2006. Nová nahrávka "The Goliath" totiž nepatrí len medzi tie najlepšie počiny smrtiaceho kovu z minulého roku, ale k tomu najlepšiemu, čo tento štýl vyprodukoval vôbec. Navyše sa páni môžu pochváliť aj skutočnosťou, že album vydali kompletne vo vlastnej réžii a sami si ho aj distribuujú. O kvalitu nahrávky sa postaral skúsený Doug White a booklet má na svedomí David V. D'Andrea.
Po hudobnej stránke je to debut nesmierne vydarený. Napriek tomu, že je väčšinou postavený na premakaných, technických riffoch, je to death metal ako remeň naklepaný na značne vysokej rýchlosti. Aby nenudil, spestrený je pomalšími emo, prípadne akustickými
pasážami, v ktorých má poslucháč šancu trochu si vydýchnuť a vymaniť sa z tej šialenej spleti tónov. Skladby nie sú nijako jednoznačne štruktúrované, takže nečakajte žiadne sloha-refrén postupy. Gitarista Stephen prelieza celý hmatník svojho nástroja pričom vyludzuje množstvo bláznivých, ale aj melodických riffov. Dokonale ho dopĺňa basák Andrew, ktorý okrem podmazávania neraz zablúdi do vyšších tónin, aby vykreslil nejakú tú čerešničku. Bicman Justin sa tiež nenechá zahanbiť. Predvádza širokú škálu zmien temp od klepačiek až po totálne doomové pasáže a rytmy vie tiež ozdobiť rôznymi rukolomnými prechodmi a cinkačkami. Christian šťavnatým chrochtom dopĺňa hudbu o jej nezanedbateľnú dejovú zložku. Za zmienku stojí aj netradičný textový koncept. Rozpráva sureláne zážitky učiteľa vyučujúceho veci mystické a mytologické pomaly stravovaného negativitou a ignoraciou svojho okolia, plného hraníc a bariér obmedzujúcich individualitu súčasného človeka. Poviem vám úprimne, sú to poriadne haluze.
Album v podstate nemá chybu a keby som predsa len chcel vŕtať, mohol byť o niečo dlhší (aj keď by to už mohlo byť na hranici počúvateľnosti) a pravdu popvediac k úplnej dokonalosti, mi v niektorých pasážach trochu chýba druhá gitara, resp. nejaký nástroj/zvuk, ktorý by vypĺňal prázdny priestor pod niektorými, vo výškach poletujúcimi, tónmi. Sú to však nedostatky, ktoré sa začnú objavovať až po dlhodobejšom, intenzívnom počúvaní.
ORGONE sú jasným dôkazom toho, že keď má kapela talent a pevnú vôľu dokáže veci nevídané a môže prekonať aj oveľa zavedenejšie a slávnejšie spolky. Ak máte radi partičky typu NECROPHAGIST, alebo aj MARTYR reznuté trebárs ISIS, určite neváhajte. Myslím a dúfam, že o nich ešte budeme veľa počuť.

(Golo)